Ako vybrať ďalekohľad | čo radia profesionáli?

 

 

Najzákladnejšie označenie ďalekohľadov je 7x50, 10x50, 8x42 a tak ďalej, čo tie čísla ale znamenajú? Prvé číslo predstavuje zväčšenie, ďalekohľady 7x50 vám teda 7x zväčšia obraz, druhé číslo v tomto prípade 50 je veľkosť objektívu v mm., čím vyššie číslo objektívu, tým bude ďalekohľad väčší preto s tým treba rátať. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšie priblíženie, tým majú ďalekohľady menšiu sveteľnosť a čím väčší objektív, tým je vyššia aj svetelnosť čo je dôležité najmä pri pozorovaní za šera. Z tohto dôvodu ak ďalekohľad nepotrebujete na poľovné účely ale chcete ďalekohľad používať podvečer v šere kúpte si poľovnícky ďalekohľad, takéto ďalekohľady sú väčšie ale vynikajú dobrou svetelnosťou čo oceníte hlavne večer, pokiaľ budete ďalekohľad používať len cez deň za dobrej viditeľnosti postačí vám aj menší ďalekohľad.

 

Ďalej sa najčastejšie môžme pri ďalekohľadoch stretnúť s nasledovnými pojmami:

 

WA (CF prípadné iné podľa výrobcu): širokouhlý obraz, väčšie zorné pole

 

Hranoly: Hranol BAK-4 je kvalitnejší ako BK-7. Samozrejme aj drahší. Ide o kvalitu optického skla. Šošovkový systém BAK zvyšuje kontrast a svetelnosť ďalekohľadu.

 

Antireflexné vrstvy zväčšujú svetelnú priepustnosť, zlepšujú kontrast, redukujú lesk a znižujú množstvo odrazov. Poznáme nasledovné vrstvy (od najslabších po najlepšie):

 

Coated: Jedna vrstva na aspoň jednej šošovke.
Fully Coated: Jedna vrstva na všetkých šošovkách a hranoloch.
Multi-Coated: Viacvrstvová aspoň na jednom objektíve.
Fully Multi-Coated: Niekoľko vrstiev na všetkých šošovkách a hranoloch.

 

Stretávame sa s viacerými antireflexným vrstvami: s modro-fialovou, s červenou, ale aj s modro-zelenou, oranžovo-červenou. Najkvalitnejšie bývajú červená a tmavozelená.

 

Zorné pole: udáva veľkosť plochy, ktorú uvidíte v ďalekohľade pri pohľade na 1km

 

AKÝ ĎALEKOHĽAD JE NAJVHODNEJŠÍ PRE MŇA?

 

Pri optike vo všeobecnosti platí, že za kvalitu sa pripláca, pri vyšších sumách môžete čakať aj vyššiu kvalitu, na bežné používanie však nepotrebujete investovať tisíce eur, môže vám poslúžiť aj lacnejší ďalekohľad. Pri výbere si treba určiť koľko môžete investovať a na čo ďalekohľad budete používať, v prípade nejakých otázok nás kľudne kontaktujte.

 

CHYBY PRI VÝBERE ĎALEKOHĽADOV

 

• Čím väčšie zväčšenie tým lepšie? NIE! Neodporúčame kupovať ďalekohľady s extrémnym priblížením, veľké priblíženie je v konečnom dôsledku nepoužiteľné pretože obraz stráca sveteľnosť navyše na takéto priblíženie potrebujete statív aby sa vám obraz netriasol. V neposlednom rade sa aj výrazne zmenšuje zorné pole. 

 

• Dva podobné ďalekohľady majú inú cenu, platím len za značku? Značka má určite vplyv na cenu, na cenu však vplývajú aj faktory ako konštrukcia optickej sústavy, zloženie použitého skla v šošovkách, použité hranoly, použité antireflexné vrstvy...

 

• Nepokúšajte sa nájsť univerzálny ďalekohľad, väčšinou takáto snaha skončí pri výbere ďalekohľadu s variabilných zväčšením (napr. 10-30x50) čo je chyba, pretože takýto ďalekohľad bude mať nižšiu kvalitu obrazu

 

Rozdelenie ďalekohľadov podľa rozmeru

 

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ďalekohľady sa delia na turistické ďalekohľady, univerzálne ďalekohľady a poľovnícke ďalekohľady, do týchto kategórií sa dajú jednoducho roztriediť podľa ich rozmeru:

 

Najobľúbenejšie turistické ďalekohľady

• ďalekohľady 8x21
• ďalekohľady 10x25 (najpredávanejší turistický ďalekohľad)
• ďalekohľady 8x25
• ďalekohľady 10x32
• ďalekohľady 12x32
• ďalekohľady 10x40

 

Najobľúbenejšie univerzálne ďalekohľady (používané na všetky účely vrátane turistiky a poľovníctva)

• ďalekohľady 8x42
• ďalekohľady 10x42
• ďalekohľady 7x50

 

Najobľúbenejšie poľovnícke ďalekohľady

• ďalekohľad 8x56 (najpredávanejší poľovnícky ďalekohľad)
• ďalekohľad 10x56
• ďalekohľad 12x56
• ďalekohľad 9x63
• ďalekohľad 7x50

 

Monokuláre

samostatnou kategóriou sú monokuláre, ktoré sa najčastejšie bez ohľadu na rozmer používajú na turistiku a pozorovanie prírody, monokuláre sú veľmi obľúbené pozorovacie ďalekohľady, najbežnejše monokuláre sú:

• monokulár 10x25
• monokulár 10x36
• statívový monokulár 20-60x60

 

Ako vybrať ďalekohľad a nenaletieť na reklamu

 

Reklama na ďalekohľady = novodobé mínové pole. Hyperbolizácia a humbuk spojený s reklamou na optické zariadenia.
Skutočnosti, ktoré ste nepovažovali za dôležité a mysleli ste si,že ich nebudete potrebovať pri zvažovaní kúpy ďalekohľadu.
Konečne ste sa odhodlali a rozhodli pre kúpu nového ďalekohľadu . Ako Vám určite poradili Vaši priatelia,známi, obchodní zástupcovia či rôzni „experti" v špecializovaných časopisoch a na internetových fórach-určite neurobíte pri výbere chybu, ak sa rozhodnete pre model s vyrazenou špecifikáciou "Fully Multi-Coated" (Plne viacvrstvové pokrytie optických plôch) a "BAK4 prisms" (s použitím optických hranolov BAK4)

 

Toto však nemusí byť celkom pravda. Skúsme sa spoločne pozrieť prečo:
V prvom rade existuje minimálne tucet ďalších dôležitých parametrov, o ktorých Vám vlastnosti "Fully Multi-Coated" (FMC) a "BAK4 prisms" v skutočnosti nič nepovedia. Jedná sa o nasledovné ukazovatele, uvedené vo voľnom poradí – bez poradia podľa dôležitosti:

 

• Kvalita regulácie vnútornej svetelnosti
• Druh a kvalita použitých očníc
• Púzdra použitých optických priziem
• Zakrivenie zorného poľa
• Sférická odchýlka
• Jemnosť zaostrovania
• Skreslenie hrán
• Podiel vinetácie-stmavenie rohov pozorovaného obrazu v porovnaní so stredom
• Rozsah plne osvetleného zorného poľa
• Chromatická odchýlka-neschopnosť optiky rovnako zaostriť všetky farby v konvergenčnom bode kvôli disperzii svetla
• Kvalita mechanického spracovania
• Hladkosť zaostrovania
• Výstupná kontrola dodávateľa zariadenia
Prinajmenšom Vám aspoň niektoré z horeuvedených parametrov povedali niečo o pokrytí a optických hranoloch,alebo snádˇ nie?

 

Fully Multi-Coated

• Viacvrstvové pokrytie v prípade kvalitnej aplikácie dodávateľom optiky zabezpečuje prenos väčšieho množstva svetla ako optika s jednovrstvovým pokrytím. V prípade nerovnomernej aplikácie ochrannej vrstvy, resp. rovnomernej aplikácie nesprávnej hrúbky sú však prednosti takejto optiky razom preč!Ako sa vyhnúť takémuto nepríjemnému prekvapeniu? Nerovnomerne aplikované ochranné pokrytie sa môže,ale nemusí pri detailnom pozorovaní javiť ako škvrny na povrchu optiky. Bez adekvátneho meracieho zariadenia však nie je možné jednoznačne určiť či sa jedná o ochranné pokrytie správnej hrúbky. Nakoniec jediným schodným riešením,ktoré nám ostane je spoľahnúť sa na kvalitu procesu pokrývania realizovaného dodávateľom a na jeho výstupnú kontrolu. Na druhej strane si treba uvedomiť,že často kupujeme ďalekohľad v cene nižšej ako 2 páry kvalitných okuliarov, niekedy možno lacnejšie ako 1 pár, potom akú úroveň výstupnej kontroly možno od dodávateľa očakávať? Za zmienku určite stojí vyjadrenie najväčších výrobcov ďalekohľadov importovaných do Európy:

 

• Už mnoho rokov je medzinárodný trh s optikou zaplavený neskutočne lacnými čínskymi ďalekohľadmi a veľa používateľov sa v tejto súvislosti sťažuje na kvalitu a úroveň výstupnej kontroly čínskej optiky. V skratke možno konštatovať-je celkom jednoduché ako zlepšiť úroveň kvality: stráviť viac času pri brúsení a výbere skla, stráviť viac času pri zaškoľovaní pracovníkov, ktorí sa podieľajú na montáži ďalekohľadov a stráviť oveľa viac času na finálnej výstupnej kontrole výrobkov-výsledkom bude ďalekohľad oveľa vyššej kvality, samozrejme za cenu vyšších výrobných nákladov.

 

Neexistuje žiadna priemyselná norma resp. žiadny všeobecne uznaný a rešpektovaný štandard pre aplikáciu a výklad pojmu plné viacvrstvové pokrytie. Zopakujme si ešte raz-neexistuje žiadna norma a regulácia pre pojem "Fully Multi-Coated". Mohlo by to teda napríklad znamenať, že všetky optické povrchy v priamom styku s vonkajším prostredím v objektíve a okuláre a všetky svetlo-priepustné plochy optických hranolov majú 7 vrstvové rovnomerné kvalitne aplikované pokrytie. Na druhej strane by to mohlo znamenať, že len šošovky v priamom styku s vonkajším prostredím majú napr. len 2 vrstvové ochranné pokrytie. Pokiaľ dodávateľ optického zariadenia neuvedie bližšiu špecifikáciu, nie je žiadna iná možnosť ako to zistiť. Na obrázkoch vyššie možno vidieť dva ďalekohľady s priemerom objektívu 70mm vyrobené tým istým dodávateľom, v tom istom výrobnom závode a zdanlivo nesú to isté označenie „fully multi-coated". Boli odfotené za rovnakých podmienok. Jeden z týchto modelov má predajnú cenu 3x vyššiu ako ten druhý. Skúste uhádnuť, ktorý je ktorý.

 

Prizmy BAK4

 

• Bak4 je označenie skla pôvodne použité firmou Schott AG, dlhoročným rešpektovaným nemeckým výrobcom optického skla. Skratka BaK pochádza z výrazov BaritleichKron (nemecký výraz pre "korunné bárium"). Toto označenie sa používa pre optické prizmy kvalitných ďalekohľadov,ale nemusí to byť pravidlom.BaK sklo má vyšší index lomu ako optické sklo BK7 (označenie tiež použité firmou Schott ). V praxi to znamená, že v prípade použitia za podmienok, ktoré sa bežne vyskytujú vo väčšine súčasných komerčných ďalekohľadov (bežné objektívy, nízke zväčšenie) prenikne viac svetla z periférneho zorného poľa cez prizmy do okulárov, hrany pozorovaného zorného poľa budú ostrejšie, ale nebude to mať v podstate žiadny efekt na stred zorného poľa. Je preto dosť diskutabilné podceňovať a znižovať celkovú reputáciu skiel BK7 a označovať ich ako „lacné" . V skutočnosti môže byť sklo BK7 pre špecifické aplikácie lepšie ako BaK4 (toto je jeden z dôvodov prečo je použité v niektorých modeloch prémiových výrobcov). Pri fotografovaní pre porovnanie profilu BK7 & BaK4 musel byť pre BK7 fotografický prístroj posunutý mierne do strany,aby boli zreteľné šedé zrazené hrany na spodku výstupných pupíl.

 

• Napriek skutočnosti,že existujú špecifické medzinárodné priemyselné štandardy pre označovanie optických skiel, optické sklo BAK4 tu nie je zahrnuté. V praxi to znamená, že ktokoľvek môže použiť toto označenie na ním vyrábané optické sklo. Medzinárodný štandard aplikovaný na optické sklo Schott BaK4 je 569561. Prvé tri číslice tohoto označenia nám udávajú refrakčný index skla (1.569) a posledné tri číslice udávajú Abbeho číslo-pomer indexu lomu strednej vlnovej dĺžky určitej oblasti žiarenia zmenšeného o jednotku k rozdielu indexov lomu okrajov tejto oblasti (56.1), v praxi toto číslo udáva mieru disperzie svetla na pôvodné farby svetelného spektra. Čím vyššie je Abbeho číslo, tým je celková disperzia optického skla nižšia. Avšak na trhu s optikou nie je veľa bežných užívateľov, ktorý by chceli bližšie poznať a porovnávať medzinárodné označenia aplikované pre optické sklo a jeho označovanie –„ BaK4" sa jednoducho ľahšie vysloví a znie jednoduchšie.

 

• Jeden z dôležitých faktov, ktorý by ste určite mali vedieť: optické prizmy "BAK4" použité v ďalekohľadoch čínskych výrobcov nie sú totožné s Schott BaK4 – a nie je to len veľké písmeno A, ktoré je rozdielne . V skutočnosti sa ani nejedná o báriové korunné optické sklo! Jedná sa o korunné sklo na báze fotofosfátu s nižším refrakčným indexom a disperziou ako sklo than Schott BaK4 (ale vyššou ako BK7). Potenciálne však má viac kavitových bublinkových defektov, ktoré sa prejavujú jemne zmliečneným obrazom pri porovnaní s kvalitným optickým sklom.

 

  Typ skla / Refrakčný index / Kritický uhol / Disperzia

 

• V praxi to však nemusí byť všetko až tak negatívne. Pokiaľ nepoužívate príliš široko uhlý ďalekohľad, máte malú šancu pozorovať efekt nižšieho refrakčného indexu a celkovú nižšiu disperziu ako pri „skutočnom" BaK4 . Potenciálna prítomnosť kavitových defektov znamená viac svetelného rozptylu vo vnútri priziem.

 

• Ale tu sa náš príbeh nekončí. Označenie "BAK4" na štítku ďalekohľadu nám nielenže nepovie nič o kvalite použitého skla,ale nepovie nám tiež:

 

o Či použité prizmy sú veľkostne poddimenzované. Pokiaľ áno uberú tiež niečo z celkovej svetelnosti ďalekohľadu..
o S akou precíznosťou bol leštený hladký povrch priziem
o Či prepony použitých priziem sú drážkované. Drážkované prizmy redukujú falošné odrazy.
o Či bočné strany priziem boli černené. Táto operácia blokuje vstup nežiadúceho svetla, ktoré neformuje obraz do optických hranolov.
o Či zrkadliace povrchy priziem boli tienené. Táto operácie tiež blokuje vstup nežiadúceho svetla, ktoré neformuje obraz do optických hranolov.
o Akým spôsobom sú prizmy fixované v ich púzdrach. Je markantný rozdiel medzi lepenými prizmami a osadenými v špecifickom tvarovanom púzdre.

 

Určite by som tisíckrát radšej volil plnohodnotné, precízne vyleštené prizmy BK7, ktoré boli z oboch strán černené, majú drážkované prepony a ich zrkadliace strany sú tienené pričom boli osadené v adekvátnych púzdrach ako veľkostne poddimenzované, nedrážkované hranoly BaK4, vyrobené s minimálnym ohľadom na kvalitu, nalepené v univerzálnom púzdre a fixované pružinovou svorkou.

 

Je to všetko? Nie celkom....
Zväčšenie a priemer objektívu (svetelnosť)
Všetci dobre vieme, že ďalekohľad s vyrazenou špecifikáciou "10×50" disponuje zväčšením ×10 a priemerom objektívu 50mm. Je to naozaj tak? Malo by byť,ale nemusí.

 

• Bude vám odpustené pokiaľ sa domnievate, že znázornený ďalekohľad na hornom obrázku disponuje priemerom objektívu na 50mm a zväčšením x20. Máte však pravdu len spolovice-priemer objektívu je síce 50mm, ale zväčšenie je iba ×10.
• Ďalekohľad zobrazený nižšie by mal mať potom priemer objektívu 60mm a zvačšenie ×30. V prípade,že máte v obľube malé výstupné pupily by sa mohlo jednať o dobrú voľbu na astronomické pozorovania s potrebným veľkým zväčšením, obzvlášť, keď ho dodávateľ ďalekohľadu opisuje ako „denný a nočný ďalekohľad". Pravdepodobne budete sklamaní,ale v skutočnosti sa jedná o model 15x22: priemer objektívu 22mm a zväčšenie ×15. Pravdepodobne to nebude ďalekohľad celkom na zahodenie, ale na druhej strane to určite nebude top voľba pre astronomické pozorovania.

 

Prečo nám preboha robia takéto veci? Tiež by som rád poznal odpoveď na túto otázku!
• Ale pravdepodobne by to malo byť v poriadku pokiaľ sa rozhodnete pre renomovaného výrobcu,alebo snáď nie? Možno. Na trhu existuje veľa modelov ďalekohľadov známych značiek so špecifikáciou 10 x 50 (samozrejmosťou je označenie "Fully Multi-coated" a prizmy"Bak4 " tak snáď musia byť dobré,alebo nie?!) Určite majú zväčšenie ×10 a pokiaľ zmeriate priemer šošoviek objektívu, zistíte,že má naozaj 50mm. Takže sa jedná o ďalekohľad 10x50? Nie tak celkom. Ale určite máte pravdu aspoň z polovice, zväčšenie je celkom blízko k tým čertovským ×10. Pokiaľ teraz zmeriate priemer výstupnej pupily mala by mať 5mm (50mm ÷10), ale nemá. Je to len 4.2mm. Takže sa v skutočnosti jedná o model ďalekohľadu 10x42. A ďalekohľad s priemerom objektívu 50mm prenesie skoro 1,5x viac svetla ako ďalekohľad s objektívom priemeru 42mm.

 

Ale prečo nám toto výrobcovia robia? Pravdepodobne vieme prečo: v prípade použitia priemeru 42mm, si automaticky vystačíte s menšími prizmamy. Menšie prizmy vyžadujú automaticky menšie púzdra a jednoduchšie,menej robustné osadenie. Taktiež použitie priemeru 42mm zvyšuje efektívny ohniskový pomer z f/3.5 na f/4.2. Táto skutočnosť automaticky umožňuje použitie jednoduchších, menej kvalitných okulárov, eliminuje problém s korekciou farieb a celkovú výraznosť zobrazených hrán objektov-takže oveľa jednoduchšie je použiť priemer 42mm ako použiť celkovo kvalitnejšiu optiku.

 

Takže asi toľko. Čo povedať na záver. Informácia vyrazená na štítku resp. tele ďalekohľadu nám v podstate nemusí povedať nič relevantné o danom ďalekohľade. Osobne som už videl veľa ďalekohľadov so špecifikáciou Fully Multi-coated 10×50 s optickými hranolmi BAK4, ktoré sa kvalitou obrazu, jasnosťou a svetelnosťou ledva priblížili originálnemu pôvodnému Zeiss (Jena) 10×50 (s jednoduchým jednovrstvovým pokrytím a prizmami BK7); teraz už snáď viete prečo.

 

Veríme, že sme dostatoče odpovedali na otázku ako vybrať ďalekohľad, v prípade, že budete potrebovať s výberom ďalekohľadu pomôcť neváhajte nás kontaktovať.