Fujara - skvost slovenskej ľudovej hudby
Fujara je jedným z najvýznamnejších slovenských ľudových nástrojov. Je to drevený dychový nástroj, ktorý v minulosti používali najmä pastieri na holiach pri pasení oviec, ale aj pri rôznych slávnostných a smutných príležitostiach. Okrem toho bola fujara používaná aj ako signálny komunikačný nástroj.
Hra na fujaru si vyžaduje nielen zručnosť, ale aj hudobný sluch hráča. Ten musí byť schopný správne určiť výšku tónu a rytmus melódie. Hráč na fujare navyše striedal svoju hru so spevom, čím vytváral jedinečnú a nezameniteľnú zvukovú kulisu.
Fujara sa najviac vyskytuje v oblasti Podpoľania na ploche približne 500 km². Jej melodický zvuk sa stal inšpiráciou aj pre slovenských hudobných skladateľov, ako sú Svetozár Stračina, Norbert Bodnár, Jozef Grešák, Jana Kmiťová a ďalší. Fujara sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenskej ľudovej hudby a je považovaná za nástrojovú raritu.
V roku 2005 bola fujara a fujarová hudba zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva. Tento zoznam zahŕňa významné prvky kultúry a tradície, ktoré sú prezentované ústnym podaním alebo cez nehmotné artefakty. V roku 2008 bola fujara zahrnutá aj na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Fujara sa stáva stále populárnejšou a častejšie ju môžeme počuť aj v súčasnej hudbe. Jej jedinečný zvuk a charakteristické vlastnosti ju robia nezameniteľnou a nenahraditeľnou súčasťou slovenskej kultúry a tradície.