Nôž hral vždy významnú rolu v zápase o prežitie ľudského rodu. Používanie vlastnoručne vyrobených nástrojov vždy odlišovalo človeka od zvieraťa. Hoci určité druhy ľudoopov tiež používajú nástroje, napríklad na lovenie mravcov z mraveniska, tieto lovecké nástroje si neponechávajú. O ich opracovávaní alebo zdobení nehovoriac. Z výzkumov najstarších známych dejín je možné vyvodiť, že už praveký človek bol výrobcom a užívateľom nástrojov. História noža začína v dobe kamennej. Prehistorický človek vyrábal svoje rezacie a sekacie nástroje z kostí, z parohov alebo z dreva. Neskôr objavil ako materiál pazúrik (silicit).
Výroba pazúrikového noža mohla prebiehať asi takto: kus pazúrika podložený kusom kože sa pevne stisol medzi kolená, druhým kusom pazúrika údermi odštiepal kamenné lupienky s ostrými hranami, ktoré sa používali k rezaniu alebo oškrabávaniu. Čím väčšie mal štiepač skúsenosti a cvik, tým boli odštiepky funkčnejšie a krajšie. V tej dobe sa zaiste tešil dobrý roztĺkač kameňa veľkému uznaniu svôjho kmeňa. Nevyrábali sa však len pazúrikové nože, ale aj pazúrikové škrabky, ktorými sa opracovávali kožušiny a rada ďalších nástrojov. Z tohto obdobia sú tiež známe kamenné sekery pre lov a sekanie dreva.
Prahistória je napokon pomerne nový pojem, Až v roku 1836 rozdelil dánsky vedec C. Thomsen rozdelenie prahistórie na dobu kamennú, dobu bronzovú a dobu železnú. Urobil tak na základe archeologických objavov nástrojov zhotovených z týchto materiálov. V polovici 19. storočia skúmali anglický vedec Pengelly a francúz Lartet prahistorické nástroje v jaskyniach.
Na základe najrôznejších vykopávok urobila veda na konci 19. storočia toto rozdelenie:
- staršia doba kamenná, paleolit: nástroje štiepané z pazúriku
- stredná doba kamenná, mezolit: vznik špecializovaných nástrojov
- mladšia doba kamenná, neolit: nástroje z brúseného alebo lešteného pazúriku