Monokuláre

Monokuláre

Monokulár je vlastne upravený refraktor, ktorý sa používa na zväčšenie snímok vzdialených objektov pri prechode svetla cez sériu šošoviek a hranol, ktoré sú uložené v ľahkom, kompaktnom tubuse. Objem a hmotnosť je o polovicu menšia oproti binokulárom, čo je dané jednoduchším prenosom obrazu, a tiež sú o polovicu lacnejšie. Monolukáry produkujú dvojrozmerné obrazy, zatiaľ čo pri ďalekohľade sa dá vnímať aj  hĺbka obrazu (3D rozmer), a to za predpokladu, že človek má zdravý zrak.

Monokuláry sú ideálne pre tých, ktorý vidia len na jedno oko, alebo tam, kde je dôležitá kompaktnosť a nízka hmotnosť (napr. turistika). Avšak monokuláry sú niekedy uprednostňované aj tam, kde sa predpokladajú ťažkosti pri používaní binokuláru, a to hlavne z dôvodu výraznej odchýlky oka, alebo zlého videnia na jedno oko.

Zrakovo postihnutí ľudia môžu používať monokulár, aby videli aj na blízke objekty, kde  ich druhí ľudia vidia normálne, napr. čítanie textu na obrazovke alebo projekcii. Tak isto ich používajú poľovníci, armáda aj námorníctvo. Kompaktné monokuláry sa tiež používajú v galériách a múzeách, aby poskytli bližší pohľad na exponáty.

Monokuláre s vysokým zväčšením, jasným obrazom a dobrým rozlíšením vzdialených objektov sú väčšinou umiestnené na statíve. Menšie takzvane „vreckové“ sa používajú bežne.

Kým na trhu je široká ponuka binokulárnych ďalekohľadov, monokuláry nie sú až tak rozšírené a majú obmedzený výber kvalitnej optiky, dokonca niektorí tradičný výrobcovia kvalitných optických prístrojov nemajú monokuláre vôbec v ponuke. Dnes, väčšina monokulárov je vyrábaná v Japonsku, Číne, Rusku a Nemecku, pričom Čína ponúka najširší výber monokulárov. Ceny sú rôzne od tých najkvalitnejších v cene viac ako 400 eur až po 15uer.

Veľkosti monokulárov

Rovnako ako u ďalekohľadov a teleskopov, aj monokuláry sú definované predovšetkým dvomi parametrami: zväčšením a priemerom objektívu, napríklad 8x30 kde 8 je zväčšenie a 30 je priemer objektívu v mm (jedná sa o najvzdialenejšiu šošovku od oka). Zväčšenie 8x je, že vzdialený predmet sa v oku javí, že je 8 krát väčší. Súčasné monokuláre sú zvyčajne kompaktné a väčšina sa pohybuje v rozmedzí od 4x zväčšenia po 10x, aj keď sú k dispozícii aj monokuláre s väčším zväčšením. Monokuláre s variabilným zväčšením, alebo zoomom sa tiež vyrábajú, ale majú jednu nevýhodu, ktorú popíšeme neskôr a väčšinou sú to kvalitné monokuláre. Najčastejšie používaný priemer objektívu je od 20mm do 42mm.  Tu je namieste určitá opatrnosť pri interpretácii parametrov, lebo niekedy sú tieto číselné hodnoty použité voľne a nepresne – napr. „39x95“. Je to hlavne pri lacných a malých monokulároch, kde sa väčšinou tieto parametre vzťahujú skôr na fyzické rozmery ako optické parametre.

Pri monokulároch rovnako ako pri binokulároch je najčastejšie a najpopulárnejšie zväčšenie 8x. Je to celkom použiteľné zväčšenie, a to hlavne preto, lebo obraz je stabilný aj bez použitia statívu. Pri tomto zväčšení je zorné pole pomerne široké, takže je ľahšie nájsť a sledovať vzdialené objekty. K sledovaniu objektu na dlhšiu vzdialenosť je výhodnejšie 10x alebo 12x zväčšenie, ale len prípade, že monokulár je o niečo opretý kvôli stabilnému obrazu. Avšak väčšie priblíženie zmenší zorné pole a relatívne aj jasnosť obrazu. Tieto a ďalšie faktory vplývajú na výber zväčšenia a priemer objektívu. Hoci veľmi vysoké numerické zväčšenie znie na papieri pôsobivo, v skutočnosti to nie je až taká dobrá voľba pri vreckových monokuláoch, pretože zorné pole je úzke, obraz je nedostatočne jasný a ešte je v rukách neudržateľný – chveje sa. Takže aj kvôli tomuto sú monokuláre s 8x alebo 10x zväčšením také populárne a sú možno najlepším kompromisom.

Nájsť hranicu medzi monokulárom a teleskopom je diskutabilné, ale teleskop má normálne vysoké zväčšenie ( viac ako 20x), a tak isto aj väčší priemer objektívu (napr. 60 až 90mm). Teleskop je výrazne tažší, objemnejší a oveľa drahší ako monokulár, a vzhľadom na veľké zväčšenie, bude potrebovať statív. Najpopulárnejšie veľkosti monokulárov sú napr. 7x25, 8x20, 8x30, 8x42, 10x42, ktoré vlastne kopírujú veľkosti binokulárov.

Dizajn

S binokulármi má monokulár veľa spoločných konštrukčných čŕt a s tým súvisiace parametre ako sú:

Druh optického systému – PORRO alebo ROOF

Šošovky a hranol a ich povrchová úprava (kvalita povlakov môže významne ovplyvniť priepustnosť svetla a jas obrazu a v najvyššej kvalite sú aj pomerne drahé).

Výstupná pupila

Priemer výstupnej pupily je definovaný ako pomer priemeru objektívu a zväčšenia a vyjadrený je v mm. (Napríklad 8x40, výsledkom je priemer výstupnej pupily 5mm). Čím väčší je priemer výstupnej pupily, tým lepšia je priepustnosť svetla cez optiku smerom k oku. Z tohto dôvodu, monokulár s veľkým priemerom objektívu a  s nízkym zväčšením dokáže preniesť viac svetla k samotnému oku. Je to veľmi dôležitý parameter, ktorý udáva kvalitu monokuláru pri horších svetelných podmienkach. Klasický binokulár alebo monokulár 7x50 je ideálny pri zlých svetelných podmienkach, ktorý más relatívne veľký priemer výstupnej pupily až 7,1mm, a má tiež reálne zväčšenie, ktoré je stabilné aj na plávajúcej lodi. Avšak priemer výstupnej pupily je úzko spojený s priemerom očnej zrenice. V prípade, že priemer výstupnej pupily monokuláru je väčší ako priemer zrenice ľudského oka nestane sa to výhodou, pretože zrenica ľudského oka neprijme viac svetla. V skutočnosti väčší prenos svetla je zbytočný. Starnutie človeka má tiež vplyv na veľkosť priemeru zrenice, tak ako je uvedené v tabuľke:

Twilight faktor ( nehovorí nutne o jase, ale skôr udáva schopnosť monokuláru preniesť detaily obrazu aj pri horších svetelných podmienkach)

Priepustnosť ( je to vlastne celkový prenos svetla vyjadrený v %, ktorý je schopný monokulár preniesť cez celú optickú sústavu až k oku, a naznačuje jasnosť obrazu; pri hodnote viac ako 90%  sa už jedná o kvalitný monokulár).

Zorné pole ( je dôležitý údaj, ktorý hovorí o šírke obrazu/panorámy pri pozeraní sa akoby cez tunel)

Zorné pole (FOV) a zväčšenie spolu súvisia; s klesajúcim zväčšením sa FOV zväčšuje a platí to aj naopak. To platí pre monokuláre, ďalekohľady aj teleskopy. Avšak tento údaj závisí aj od optickej konštrukcii a výroby.

Odolnosť voči vode/hmle

Konštrukčný materiál (materiál použitý na výrobu tubusu kov, plast a jeho povrchová úprava)

Ochrana tubusu ( schopnosť tubusu odolávať nárazom a poškodeniam)

Ochrana šošoviek/krytky (niektoré sú integrované na monokulároch, niektoré sú samostatné/voľné)

Dĺžka očníc

Dĺžka očníc je veľmi dôležitý údaj (často aj prehliadaný) hlavne pre tých, ktorí nosia okuliare, aby mohli pozorovať celú šírku zorného poľa. Hoci parametre ako zväčšenie, priemer objektívu a zorné pole výrobca bežne uvádza, dĺžku očníc prakticky skoro vôbec. Staršie optiky mali krátke očnice (menej ako 10mm). Moderný dizajn poskytuje aj väčšiu dĺžku očníc. Minimálna dĺžka je 15mm, v ideálnom prípade 20mm. Hlavne pre tých , ktorí nosia okuliare. Ak je očný reliéf príliš krátky, zmenšuje sa tým šírka zorného poľa, a to aj v prípade kvalitnej optiky. Je to veľmi dôležité hlavne pre ľudí, ktorí nosia okuliare.

Ďalšie dva aspekty, ktoré sú veľmi dôležité pri monokulároch sú:

Zaostrovací mechanizmus

Zoom alebo variabilné zväčšenie

Pri ďalekohľadoch sa väčšinou používa centrálne zaostrovanie, ktoré zaostruje obraz v oboch tubusoch súčasne. V monokulároch však môžu byť použité rôzne zaostrovacie mechanizmi, ktoré majú svoje klady, ale aj zápory. Spôsoby zaostrovania sú:

• Veľké ryhované zaostrovacie koliesko okolo celého tubusu monokulára
• Malé zaostrovacie koliesko, ktoré je umiestnené blízko okuláru
• Malé zaostrovacie koliesko umiestnené mimo tubusu, buď vedľa alebo nad ním

Najbežnejším typom zaostrovacieho kolieska je prstenec okolo celého tubusu. Tým sa zachováva kompaktnosť monokuláru, ale na obsluhu sú potrebné obe ruky a toto zaostrovanie nie je príliš rýchle. Pri niektorých monokulároch sa môže tento prstenec otáčať veľmi tuho.

Malý krúžok pri okuláry zvyčajne tiež potrebuje na obsluhu obidve ruky, a v niektorých prípadoch prekáža a môže mať vplyv aj pri nastavovaní očníc systémom TwistUP. Je malý, a to môže byť nevýhodou hlavne v zime pri nosení  rukavíc. Počet stupňov o koľko sa dokáže otočiť zaostrovacie koliesko od minima po maximum je rôzny. Niektorý výrobcovia používajú nízky počet stupňov (napr. 90°-štvrť otáčky), zatiaľ čo iní používajú 360° alebo aj viac. Nízky počet stupňov umožňuje veľmi rýchle zaostrenie, ale môže byť aj veľmi citlivé, a pri niektorých monokulároch aj príliš tuhé na obsluhu iba jednou rukou. Celá otáčka 360° je veľmi praktickým kompromisom.

Pri špičkových monokulároch sa zaostrovacie koliesko nepoužíva (okrem Bushnella 10x42HD Legend), to sa používa hlavne pri výrobkoch z Číny. Kvalitnejšie optiky používajú zaostrovací systém uložený mimo tubusu. To robí monokuláry objemnejšie, ale zaostrovanie je pohodlnejšie, obsluha môže byť urobená aj jednou rukou, čo je najmä rýchle a pohodlné, hlavne pri pozorovaní napr. vtákov v lese.

• Zaostrovanie pomocou posuvnej páky

- nie je veľmi bežné, ale používa ho napr. Opticron Traifinder. Tento mechanizmus umožňuje veľmi rýchle zaostrovanie, a pritom monokulár zostáva kompaktný. Nevýhodou je, že mechanizmus môže byť veľmi tuhý a prehnane citlivý pri používaní a tiež si vyžaduje použitie obidvoch rúk.

Minox a niektorí iní výrobcovia používajú takzvaného jazdca, skôr ako páku. Je to tiež kompaktné a rýchle, ale aj pomerne citlivé zaostrovanie.

• Tlačidlové zaostrovanie

-je veľmi zriedkavé ( napr. Carson Bandit 8x25). Obsluhuje sa jednou rukou, má pomerne veľké tlačidlo, takže sa ovláda rýchlo a ľahko aj v rukaviciach; ale dolaďovanie je veľmi citlivé a náročné.

Ryhovaný prstenec okolo objektívu má monokulár Minox 8x25 a udáva, že umožňuje rýchle zaostrovanie.

Niektoré nízkorozpočtové monokuláre a to hlavne vyrábané v Číne udávajú, že majú „duálne zaostrovanie“, čo v praxi znamená zaostrovací prstenec okolo objektívu a potom menší prstenec okolo okuláru, čo je označované ako korekcia dioptrií. To je veľmi diskutabilné, či monokuláre vôbec potrebujú túto korekciu, ale je to možno urobené len z marketingových dôvodov. Žiadny skutočný technický prínos pri monokulároch to nemá a pri kvalitných monokulároch sa vôbec nevyužíva, ako napr. Opticron, Leica a Zeiss.

Rovnako ako pri binokulároch, tak aj monokuláre sa prakticky vôbec nevyrábajú so zoom zväčšením, hlavne tie kvalitné, pretože sa tým zhoršujú optické vlastnosti a šírka zorného poľa. Systém zväčšenia zoom je dôveryhodný vtedy, keď sa jedná o vysoko kvalitný pozorovací prístroj s veľmi vysokou cenou. Niektorý nízko nákladový výrobcovia ponúkajú aj tento systém, ktorý znie na papiery pôsobivo, ale často až extrémne a nerealistické variabilné zväčšenie vplýva aj na šírku zorného poľa, ktoré je potom úzke.

Parametre, na ktoré si treba dať pozor

Ako už bolo spomenuté predtým,  výrobcom udávané parametre môžu byť zavádzajúce, mätúce alebo nesprávne. Tieto nepresnosti sa objavujú hlavne pri lacných monokulároch, ale už sa stalo, že sa objavili aj pri niektorých kvalitných značkách. Pre tých, ktorí nemajú skúsenosti a prehľad v týchto údajoch, je vždy múdrejšie vyskúšať si monokulár ešte pred nákupom, ak je to možné. Medzi údaje, ktoré treba pozorne vnímať patrí:

Základný rozmer (napr. 8x30). Ako už bolo spomenuté, niektorý výrobcovia uvádzajú namiesto zväčšenia a priemeru objektívu fyzický rozmer monokuláru (napr. 40x60, čo je pri kompaktnom monokulári nepravda; ďalší monokulár s údajom 35x95 bol v skutočnosti monokulár 20x40). Tiež sa niekedy stáva, že výrobca udá priemer celého tubusu namiesto udania len priemeru šošovky. Tak isto sa stáva, že namiesto zväčšenia výrobca udá priemer okuláru napr. 16x52, čo bol v skutočnosti monokulár 8x42. Stáva sa to hlavne pri tých lacnejších monokulároch.

„Denné-nočné videnie“ alebo len „nočné videnie“ je ďalší zo zavádzajúcich údajov pri lacných monokulároch, pretože to môže vzbudzovať dojem, že monokulár je vybavený IR systémom pre nočné videnie aj v temnote. Pravdou je, že monokuláre s nočným videním používajú elektrický zdroj energie pre mierne zosilnenie obrazu a sú podstatne drahšie a objemnejšie oproti bežným monokulárom.

Niekedy sa udáva pri monokulároch aj zoom hoci to nie je pravda. Termín zoom  sa niekedy používa jednoducho nesprávne pri zväčšení. Parameter zoom je udávaný dvomi číslami oddelenými pomlčkou (napr.8-20) a potom nasleduje priemer objektívu (napr. 8-20x50). Ako už bolo spomenuté predtým, sú aj lacnejšie monokuláre so zoomom, ale majú veľmi významné optické obmedzenia.

Zorné pole (FOV). Tento parameter je niekedy nesprávne uvedený a pri nákupe monokuláru ho berte z rezervou, ak nie je monokulár otestovaný. Zvyčajne je vyjadrený v °, M @ 1000m alebo ft @ 1000yds. Približný prevod stupňov na m @ 1000m je počet stupňov vynásobený číslom 17.5, a to môže slúžiť aj ako spätná kontrola v prípade, že výrobca udáva tento parameter aj v ° aj v M. Boli vykonané FOV testy pri niekoľkých monokulároch a všeobecne platí, že len niekoľkí producenti uviedli tento údaj podľa skutočnosti.

Špeciálne monokuláre

Niekoté monokuláre majú špeciálnu výbavu/funkcie ako napr.:

• Vstavaný kompas
• Kompaktný, skladací monokulár
• Systém nočného videnia ( so zdrojom energie a zvyčajne nízkym zväčšením)
• Diaľkomer / meraciu mriežku
• Monokulár určený do galérií ( nízke zväčšenie a široké zorné pole)
• Mikroskop a zaostrenie na veľmi blízku vzdialenosť
• Vstavaný stabilizátor obrazu