Najhlasnejším známym zvukom, ktorý ľudstvo zaznamenalo, bol výbuch sopky Krakatoa na ostrove v Indonézii v roku 1883. Výbuch mal silu približne 180 decibelov, čo je oveľa hlasnejšie ako zvuk, ktorý môže počuť ľudské ucho (konečná hranica pre ucho je približne 130 decibelov). Tento zvuk bol počuť až na vzdialenosť viac ako 4 800 kilometrov od sopky, a dokonca bol zaznamenaný aj vo veľkej vzdialenosti na barometroch, ktoré zaznamenávajú zmeny tlaku vzduchu.
Tento zvuk výbuchu bol taký hlasný, že jeho určité vlnové dĺžky (pre ľudí už nepočuteľné) obehli zem až 7 krát.
Hladina zvuku sa meria na stupnici, ktorá sa nazýva decibelová stupnica a hodnota sa počíta ako decibel, táto stupnica je logaritmická. To znamená, že každý nárast o 10 dB znamená zvýšenie intenzity zvuku desaťnásobne. Napríklad zvuk s hladinou 70 dB je desaťkrát hlasnejší ako zvuk s hladinou 60 dB.
Iným príkladom hlasného zvuku je výstrel zo strelnej zbrane, ktorý môže mať zhruba 140 decibelov. Tiež hlasným zvukom sú nadzvukové lietadlá alebo raketové motory, ktoré môžu dosiahnuť hladinu zvuku približne 170 decibelov.
Pre porovnanie už 100 decibelov je extrémny hluk a vystavenie sa mu môže spôsobiť poškodenie sluchu. Príkladmi zvukov na tejto úrovni sú hlasné koncerty, letiskový hluk, reťazová píla, alebo zvuky z jazdenia motorky.