Panzerfaust (po slovensky pancierová päsť) bola nemecká ručná protitanková zbraň, ktorá bola používaná počas druhej svetovej vojny. V tomto článku sa dozviete viac o histórii a vlastnostiach tejto zbrane.
Vývoj a použitie
Panzerfaust bol vyvinutý nemeckou spoločnosťou Dynamit Nobel AG v roku 1942. Bol navrhnutý ako jednoduchá, lacná a efektívna protitanková zbraň pre nemecké jednotky, ktoré čelia nadmernej prevahe spojeneckých tankov.
Panzerfaust bol vyrobený z hliníka a skladal sa z trubice, do ktorej bola vložená nálož s výbušninou, a ovládača s držadlom. Po zahodení použitej trubice sa Panzerfaust stával jednorazovou zbraňou.
V porovnaní s inými protitankovými zbraňami tohto obdobia, ako bola napríklad bazooka, bola sila zbrane Panzerfaust založená na princípe bezkontaktného explodovania nálože v okamihu, keď zasiahla cieľ. Tento princíp bol účinný, pretože Panzerfaust nevyžadoval presnú mieru na cieľ a jeho zásah bol schopný zničiť aj silne pancierovaný cieľ.
Panzerfaust sa stal veľmi populárnou zbraňou v nemeckej armáde a bol používaný vo veľkom množstve bitiek a operácií. Bol vyrábaný v rôznych verziách, ktoré sa líšili výkonom, dĺžkou dosahu a hmotnosťou. Najrozšírenejšou verziou bola Panzerfaust 60, ktorá bola schopná zasiahnuť cieľ na vzdialenosť až 60 metrov.
Vlastnosti a výhody
Panzerfaust bol jednoduchý a lacný na výrobu, čo umožňovalo vyrábať ho v množstvách a rýchlo ho distribuovať po celej armáde. Bol tiež relatívne ľahký a mobilný, čo umožňoval pohybovať sa s ním v teréne a využívať ho v rôznych bojových situáciách.
Jednou z najväčších výhod Panzerfaustu bola jeho schopnosť zasiahnuť pancierovaný cieľ. To sa stalo kľúčovým faktorom v mnohých bitkách a bojových operáciách.