Rys ostrovid je jednou z najvzácnejších európskych mačkovitých šeliem, ktorá sa vyskytuje aj na území Slovenska. Rys je najväčšia mačkovitá šelma v Európe. Tento plachý a nočný tvor sa vyznačuje svojou hustou sivožltou až hrdzavohnedou srstou s viacerými hnedočervenými škvrnami a pozdĺžnym tmavým pruhom na chrbte. Rys ostrovid žije predovšetkým v horských oblastiach, kde obľubuje vertikálne výrazne členité terény a skalnaté svahy.

Ekológia rysa ostrovida je veľmi zaujímavá, živí hlavne rôznymi menšími živočíchmi ako napríklad líšky, myši, malé prasce, menšie srnce a podobne. Rys ostrovid sa vyznačuje svojou veľkou silou a rýchlosťou, čo mu umožňuje prežiť v divokom a nehostinnom prostredí lesov a okolia riek. Rys ostrovid je veľmi plachý a nočný tvor, ktorý sa vyhýba ľuďom.

Je dôležité chrániť rysa ostrovida pred nebezpečenstvom vyhubenia. Je potrebné, aby sme sa vyvarovali kontaktu s týmito rybami a aby sme im neprekážali v ich prirodzenom prostredí. Je tiež dôležité, aby sme neznečisťovali a nepoškodzovali ich životné prostredie. V súčasnosti sa na území Slovenska robia snahy o ochranu tohto druhu vzácneho druhu, ako napríklad vytváranie chránených území, monitoring populácie.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Lat. názov: Lynx lynx
Dĺžka tela: 90 - 130 cm
Hmotnosť: 12 - 36 kg
Doba párenia: II - III
Brezivosť: 70 - 74 dní
Počet mláďat: 2 - 3 (4)
Zubný vzorec: 3121/3121 = 28

 

Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma na Slovensku.

Sfarbenie

Sfarbenie je veľmi variabilné, všeobecne platí, že čím vyššie na sever rys žije, tým má svetlejšiu srsť. Základná farba jeho srsti je sivá so žltkavým až hrdzavým zafarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia.

 

Charakteristickým znakom rysa sú trojuholníkové uši s čiernymi chumáčmi chlpov - štetinkami a čiernym koncom chvosta.

Rozšírenie a početnosť

Svet

Pôvodný areál druhu zahrňoval lesy mierneho pásma v celej Eurázii. Dnes ho možno nájsť v Karpatoch, na Balkáne, v Pobaltí, Škandinávii a v Španielsku. Jeho populácia sa odhaduje asi na 10000 jedincov.

Slovensko

Na Slovensku sa zachoval v lesoch pohorí Malá Fatra, Veľká Fatra, Tatry, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy, Levočské vrchy... Aj zásluhou úplnej ochrany sa po druhej svetovej vojne jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj na Moravu.

Život rysa

Typickým životným prostredím rysa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh, najlepšie so skalnými útvarmi. Na Slovensku sa v poslednej dobe presúva aj do vyšších polôh Vysokých Tatier, kde začína byť hrozbou pre tatranský endemit - kamzíka.

Vo voľnej prírode sa rys dožíva okolo 14 rokov.

Etológia

Rys je aktívny hlavne na súmraku, na tichých lokalitách ho však možno stretnúť aj cez deň, keď sa rád vyhrieva na slnku. Denne môže prejsť za potravou až 25 km. Samec žije samotársky, len v dobe párenia sa zdržuje so samicou. V tomto období sprevádzajú samicu aj viacerí samci, ktorí spolu bojujú.

Ruja trvá od februára do apríla. V máji až júni samica rodí 2-4 mláďatá, ktoré kojí dva až tri mesiace. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú mezi druhým až tretím rokom.

Potrava rysa

Hlavnou potravou rysa sú kopytníci (najmä srny) a drobné cicavce, ale aj na zemi hniezdiace vtáky a menšie šelmy. Veľkú časť potravy tvoria hlodavce.

Lov

Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.

Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, srnca na 500 m a svišťa na 400 m.