Decibel (skrátene dB) je jednotka na meranie hladiny zvuku a iných fyzikálnych veličín, ako napríklad elektrickej sily alebo optického výkonu. Táto jednotka bola pomenovaná po Alexandrovi Grahamovi Bellovi, ktorý vynašiel telefón a bol jedným z prvých vedcov, ktorí sa systematicky venovali meraniu zvuku.
Hladina zvuku sa meria na stupnici, ktorá sa nazýva decibelová stupnica a ktorá je logaritmická. To znamená, že každý nárast o 10 dB znamená zvýšenie intenzity zvuku desaťnásobne. Napríklad zvuk s hladinou 70 dB je desaťkrát hlasnejší ako zvuk s hladinou 60 dB.
Sluchová prahová úroveň (SPL) je minimálna úroveň zvuku, pri ktorej je človek schopný ho počuť. Sluchová prahová úroveň sa líši v závislosti od frekvencie zvuku, pričom najcitlivejší je človek na zvuky v rozmedzí frekvencie 2 000 až 5 000 Hz. Pri tejto frekvencii sa sluchová prahová úroveň pohybuje okolo 0 dB.
Hladina zvuku nad 85 dB môže byť poškodzujúca pre sluch, ak sa na ňu človek vystavuje počas dlhšieho časového obdobia. Pri hladine 120 dB môže prudký zvuk spôsobiť trvalé poškodenie sluchu. Pri hladine 140 dB už môže dôjsť k trvalému poškodeniu sluchu aj pri krátkodobom vystavení sa zvuku.
Decibel sa používa aj na meranie iných fyzikálnych veličín, napríklad elektrickej sily, optického výkonu alebo zosilnenia zosilňovača. V týchto prípadoch sa používa decibelová stupnica na vyjadrenie pomeru medzi dvoma veličinami.
Využitie decibelu je teda veľmi široké a zahrňuje rôzne oblasti ako napríklad hudbu, medicínu, fyziku alebo elektrotechniku. Hoci meranie decibelov môže byť na prvý pohľad zložité, je to dôležitá metóda na meranie a kontrolu zvuku a iných fyzikálnych veličín.