Bedľa vysoká (jedlá)

Bedľa vysoká – kráľovná lúčnych húb

Bedľa je druh húb s typickým klobúkom, ktorý môže dorásť v priemere až do 30 cm. Jej pokožka puká a vytvára plstnaté hnedé šupiny, ktoré sa s vekom menia na krémovú farbu s bielym podkladom a nápadným tmavým hrbolom uprostred klobúku. Bedľa jedlá rastie najčastejšie v presvetlených smrekových lesoch a na ich okrajoch.

Bedľa červenajúca je menšia ako bedľa vysoká a po stlačení alebo reze má oranžovú až červenú dužinu. Rastie vo väčších skupinách v smrekových lesoch, najčastejšie na jeseň. Bedľa gaštanová obsahuje rovnako jedovaté látky ako muchotrávka zelená a preto je potrebné dávať pozor na to, aby sa nezamieňali.

Bedľa jedlá má jemnú vôňu a lahodnú chuť po orieškoch a je diétna a zdravou pochúťkou. Je bohatým zdrojom cenných látok, vitamínov, minerálov a vlákniny. Je vhodná na prípravu rôznych pokrmov, ako sú smažené alebo zapečené, dusené alebo restované, alebo ju možno použiť ako plnku do mäsových pokrmov, nátierky, praženice, rizota, šalátov alebo závinu. Bedľa sa dá tiež sušiť a používať ako hubové korenie do polievok alebo omáčok. Je potrebné ju očistiť a spracovať do 2 dní po nájdení, pretože sa rýchlo kazí. Bedľu si tiež môžete vypestovať zo semien alebo mycélia, ale je potrebné poznať techniky a postupy pestovania húb.

Výskyt bedlí

Bedľa vysoká rastie v Európe, Ázii aj Severnej Amerike. U nás sa s ňou môžeme stretnúť od leta do neskorej jesene, a to najmä na lúkach, pasienkoch, okrajoch lesov, ale aj priamo vo svetlých lesných porastoch. Obľubuje kyslejšie pôdy a otvorené priestranstvá, kde má dostatok slnka. Často sa objavuje v takzvaných „čarodejných kruhoch“ – kruhovitých útvaroch vytvorených kolóniou mycélia.

Jedovatá zámena

Aj keď je bedľa vysoká jedlá a chutná, je nutné dbať na opatrnosť pri jej zbere. Najväčšie riziko predstavuje zámena s niektorými jedovatými druhmi húb, napríklad s muchotrávkou tigrovanou alebo bedľou gaštanovou. Tie majú podobný klobúk, no ich dužina a pach sa líšia. Základným pravidlom je zbierať len dobre vyvinuté bedle s typickým prstencom na nohe, ktorý sa dá posúvať hore-dole, a vyhýbať sa malým mladým plodniciam, kde sa znak prstenca ešte nemusí jasne prejaviť.

Zber a spracovanie

Pri zbere bedlí je dobré odrezať ich nad zemou, aby sa nepoškodilo podhubie. Po prinesení domov je vhodné ich ihneď očistiť od ihličia a zeminy, pretože rýchlo podliehajú skaze. Ak ich nestihnete spracovať čerstvé, môžete ich nakrájať a usušiť, prípadne zamraziť po krátkom sparení. Sušené bedle majú intenzívnu arómu a výborne sa hodia ako dochucovadlo do polievok a omáčok.

Zaujímavosti o bedliach

• Klobúky veľkých bedlí sa v ľudovej kuchyni často pripravujú ako „hubové rezne“ – obaľujú sa v trojobale a smažia na oleji.

• Bedľa patrí medzi huby s najväčším klobúkom, v priaznivých podmienkach môže dorásť až do výšky pol metra.

• V minulosti sa bedľa nazývala aj „parasolová huba“ podľa tvaru klobúka, ktorý pripomína dáždnik.

• Niektoré druhy bedlí sa používajú aj v tradičnej medicíne, hoci nie sú tak preskúmané ako iné liečivé huby.