Najdlhšia rieka na svete: Top 5 najdlhšie rieky sveta

Rieky nie sú iba jednoduchými vodnými tokmi, ktoré sa tiahnu krajinou ako modré čiary na mape. Sú to pulzujúce tepny planéty, životodarné dráhy, ktoré formovali kontinenty, ovplyvnili chod dejín a podmienili vznik najstarších civilizácií. Od pradávnych dôb boli zdrojom vody, potravín, energie aj inšpirácie a dodnes zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v ekosystémoch, ktoré prechádzajú neustálou premenou.

Meranie dĺžky riek je náročnejšie, než sa môže zdať. Záleží na tom, kde presne určíte ich prameň, aké prítoky zarátate a aké meracie metódy použijete. Aj preto sa pri tej istej rieke môžete stretnúť s rôznymi údajmi. O tom, ktorá rieka je najdlhšia na svete, sa diskutuje už roky. Kým Níl v Afrike býva označovaný za najdlhší, Amazonka v Južnej Amerike ho v niektorých meraniach prekonáva. A hoci sa vedci môžu rozchádzať v presnej dĺžke, jedno je isté: Amazonka je najmohutnejšou riekou sveta, pretože objem vody, ktorý ňou pretečie, prevyšuje kombinovaný prietok Mississippi, Nílu a Yangtze.

Každá z veľkých riek má svoj vlastný príbeh, ktorý je popretkávaný geológiou, klímou, kultúrou aj ľudskou vynaliezavosťou. Niektoré boli kolískou starovekých civilizácií, iné dodnes tvoria hranice medzi štátmi alebo sú zdrojom obživy pre milióny ľudí. Sú miestami legiend, obchodných ciest, objaviteľských expedícií aj dramatických historických udalostí. Preto sa teraz pozrime na päť riek, ktoré formovali svet, spájali ľudí a dodnes pulzujú životom v srdci prírody aj moderných spoločností.

1. Níl – rieka, ktorá formovala civilizácie

Níl je jednou z najznámejších riek sveta a po stáročia predstavoval tepnu života pre krajiny severovýchodnej Afriky. Jeho vody umožnili vznik jedného z najvýznamnejších starovekých štátov, teda Egypta, a dodnes zohráva kľúčovú úlohu v hospodárstve celého regiónu. Od najstarších čias bol považovaný za zdroj hojnosti, ktorý dokázal zabezpečiť obživu aj v suchom a nehostinnom prostredí, kde by bez neho nebolo možné vybudovať stabilnú civilizáciu. Každoročné záplavy prinášali úrodné bahno, vďaka ktorému vznikali ideálne podmienky pre pestovanie obilnín, zeleniny a ovocia. Tento pravidelný cyklus určoval rytmus života obyvateľov a stal sa základom pre rozvoj miest, remesiel a obchodu.

Hoci o jeho presnej dĺžke prebiehajú odborné diskusie, Níl sa považuje za najdlhšiu rieku sveta. Uvádzaná dĺžka približne šesťtisíc šesťsto päťdesiat kilometrov z neho robí monumentálny geografický útvar, ktorý naprieč Afrikou prechádza rôznymi podnebnými pásmami a krajinami. Jeho tok začína v oblasti tropickej Afriky a smeruje až do Stredozemného mora. Prechádza územiami, ktoré sa navzájom výrazne líšia, od vlhkých a zelených oblastí pri rovníku až po vyprahnuté púšte Sudánu a Egypta. Práve tento kontrast medzi suchom a životom, ktorý rieke vďačí za svoju existenciu, je jednou z jej najpozoruhodnejších čŕt. Všetko, čo sa nachádza v blízkosti Nílu, závisí od jeho vody, a preto bol vždy považovaný za symbol života a obnovy.

Níl má veľký význam aj v súčasnosti. Je hlavným zdrojom pitnej vody pre milióny obyvateľov a bez neho by moderné mestá ani poľnohospodárstvo nemohli fungovať. Rieka poskytuje vodu pre polia, priemysel a je významným zdrojom elektrickej energie. V Egypte je prakticky nevyhnutná pre každodenný život, pretože väčšina územia krajiny je púšť a život sa koncentruje práve v úzkom zelenom pásme pozdĺž jej brehov. Zároveň je predmetom strategického záujmu a medzinárodných rokovaní, keďže viaceré štáty využívajú jej vodu a rieka musí byť spravovaná tak, aby postačovala všetkým.

Níl tak už tisíce rokov formuje dejiny a život ľudí, ktorí žijú v jeho okolí. Jeho význam presahuje geografiu či hospodárstvo a dodnes pripomína, že jedna rieka môže byť základom celej civilizácie.

Zaujímavosti

Níl je riekou, ktorá v sebe dodnes ukrýva množstvo zaujímavostí. Jednou z najpozoruhodnejších je jeho smer toku, keďže ako jedna z mála veľkých svetových riek tečie z juhu na sever. Tento smer je dôsledkom sklonu afrického kontinentu a nie je prejavom žiadnej výnimočnej geologickej zvláštnosti, no v minulosti pôsobil na cestovateľov veľmi nezvyčajne. Rieka bola kedysi domovom rozsiahlych populácií krokodílov a hrochov, ktoré sa dnes v severnejších oblastiach vyskytujú len ojedinele. Najmä krokodíl nílsky bol obávaným tvorom, ktorý sa často objavoval v starovekých príbehoch a rituáloch a Egypťania dokonca uctievali boha Sobeka, zobrazovaného s hlavou krokodíla.

Zaujímavé je aj to, že starovekí Egypťania využívali Níl ako obrovský orientačný bod. Východ rieky bol spájaný so životom a západ s podsvetím, preto boli hrobky a nekropoly umiestňované najmä na západnej strane. Rieka tak formovala nielen poľnohospodársky cyklus, ale aj náboženské tradície a celkový pohľad na svet. Rovnako ojedinelým javom je rozľahlosť jeho delty, ktorá patrí medzi najväčšie na svete a poskytuje úrodné podmienky pre poľnohospodárstvo, ktoré tam pretrváva už tisíce rokov.

Níl zohral aj významnú úlohu v dejinách objavovania a geografie. Po stáročia sa Európania snažili nájsť jeho prameň, no podarilo sa to až v devätnástom storočí po mnohých neúspešných výpravách. Samotné hľadanie prameňa sa stalo legendou a aj dnes prebiehajú odborné diskusie o tom, ktorý prítok je najvzdialenejším zdrojom. Rieka inšpirovala aj množstvo spisovateľov, cestovateľov a filmárov. Objavuje sa v známych príbehoch, napríklad v detektívke Agathy Christie Smrť na Níle, ktorá popularizovala romantickú predstavu o plavbách po tejto rieke.

Z ekologického hľadiska je Níl fascinujúci tým, že napriek tomu, že preteká jednými z najsuchších oblastí sveta, vytvára okolo seba pás života, ktorý je viditeľný dokonca aj z vesmíru. Tento zelený koridor slúži ako útočisko pre množstvo druhov vtákov, rýb a rastlín a je neoddeliteľnou súčasťou migrácie vtákov medzi Afrikou a Európou. Aj v moderných časoch zostáva Níl zdrojom neustáleho skúmania, a to najmä v súvislosti s jeho ochranou, keďže milióny obyvateľov závisia od jeho vody. Jeho príbeh je preto nielen historický, ale aj živý a pokračuje ďalej aj v súčasnosti.Začiatok formuláraSpodná časť formulára

2. Amazonka

Najdlhšia a najmohutnejšia rieka sveta

Amazonka patrí medzi najvýznamnejšie rieky Zeme a často sa uvádza ako najdlhšia rieka sveta. Odborné diskusie o jej presnej dĺžke prebiehajú už desaťročia, pretože určiť samotný prameň je náročné. Podľa viacerých výskumov dosahuje približne šesťtisíc štyristo kilometrov, čo ju radí na prvé miesto medzi najdlhšími svetovými riekami. V každom prípade však ide o rieku, ktorej mohutnosť nemá konkurenciu.

Prietok vody v Amazonke je taký obrovský, že predstihuje rieky Mississippi, Níl a Jang-c’-tiang dokopy. Jej vodné masy sú natoľko rozsiahle, že v ústí do Atlantického oceánu ovplyvňujú slanosť a farbu mora stovky kilometrov od pobrežia. Ide o jeden z najvýraznejších prírodných javov, pri ktorom sa sladká voda dokáže udržať v oceáne na tak veľkej ploche.

Rieka uprostred najväčšieho pralesa

Amazonka preteká cez amazonský dažďový prales, ktorý je najväčším a zároveň najbohatším ekosystémom na svete. Tento prales poskytuje domov tisícom druhov rastlín a živočíchov, pričom mnohé z nich neboli dodnes vedecky preskúmané. Hustota vegetácie, podnebie a neustále meniace sa riečne korytá vytvárajú prostredie, ktoré pôsobí divoko a nedotknuto.

Obrovské územia pozdĺž rieky sú riedko osídlené, čo je jedným z dôvodov, prečo cez Amazonku nevedie ani jediný most. Nie je to len technologická alebo finančná otázka. Problémom je najmä náročný terén, rozľahlé močariny a široké riečne ramená, ktoré sa pri dažďoch dokážu niekoľkonásobne zväčšiť. V mnohých oblastiach je rieka jedinou cestou, po ktorej sa dá pohybovať, a miestni obyvatelia sú odkázaní na člny a riečne lode.

Nedotknuté oblasti a skrytá divočina

Niektoré časti povodia Amazonky patria medzi najťažšie prístupné miesta na svete. K mnohým oblastiam sa dá dostať iba po niekoľkodňovej plavbe alebo dlhom pochode cez hustú džungľu. Tam sa nachádzajú územia, ktoré pôsobia, akoby zostali mimo dosahu moderného sveta. Pre výskumníkov sú tieto odľahlé miesta nesmierne cenné, pretože poskytujú príležitosť vidieť prírodu v stave, ktorý pretrváva už tisíce rokov.

Práve v týchto častiach pralesa žijú izolované domorodé kmene, ktoré si dodnes udržiavajú tradičný spôsob života. Amazonka je pre nich nielen zdrojom vody a potravy, ale aj duchovným a kultúrnym centrom. Ich vzťah k rieke je hlboko zakorenený v legendách, rituáloch a ústnych príbehoch.

Pôvod názvu a legendy spojené s riekou

Amazonka je obklopená aj bohato rozvinutou mytológiou a kultúrnymi príbehmi. Jedna z teórií tvrdí, že jej názov pochádza z indiánskeho slova opisujúceho veľké vlny alebo silné prúdy, ktoré rieka vytvára počas obdobia dažďov. Iná verzia spája pomenovanie s historkou zo šestnásteho storočia, keď španielski dobyvatelia údajne narazili na skupiny bojovníčok brániacich svoje územie. Pripomínali im bájne bojovníčky Amazonky z gréckych mýtov, a tak rieka získala názov, ktorý v sebe dodnes nesie nádych tajomstva a sily.

Tieto legendy sa stali súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu a dodávajú rieke osobitý charakter. Amazonka je vďaka nim vnímaná nielen ako prírodný fenomén, ale aj ako symbol odvahy, dobrodružstva a neprebádanej divočiny.

Symbol prírodnej sily

Amazonka svojím rozsahom, bohatstvom života a množstvom príbehov, ktoré ju sprevádzajú, predstavuje jedinečný prírodný úkaz. Je zdrojom fascinácie pre vedcov, cestovateľov aj milovníkov prírody. Jej voda, prales a kultúry, ktoré v ňom žijú, vytvárajú obraz miesta, kde sa stretáva sila prírody s ľudskými príbehmi.

3. Jang-c’-ťiang (Yangtze)

Jang c’ ťiang je najdlhšou riekou Ázie a zároveň jednou z najvýznamnejších riek sveta. Jej dĺžka sa odhaduje na približne šesťtisíc tristo kilometrov, čo z nej robí tretiu najdlhšiu rieku na Zemi. Začína v zasnežených výškach Tibetskej náhornej plošiny, kde pramení v drsnom a málo prístupnom prostredí, a odtiaľ sa postupne prediera naprieč obrovským územím Číny. Jej tok smeruje cez rôznorodé krajiny, od úzkych horských dolín až po široké nížiny, až kým sa napokon nevlije do Východočínskeho mora pri Šanghaji, jednom z najväčších miest sveta.

Rieka zohráva zásadnú úlohu v geológii aj klíme východnej Ázie. Pretína množstvo klimatických pásiem, čo výrazne ovplyvňuje život v jej okolí. V horách má podobu divokého, prudkého toku, zatiaľ čo v nižších polohách sa mení na širokú a pokojnejšiu rieku, ktorá umožňuje intenzívny lodný ruch. Jej povodie patrí medzi najúrodnejšie oblasti Číny a vytvára priestor pre rozvoj poľnohospodárstva aj husté osídlenie.

Historický a kultúrny význam

Jang c’ ťiang zohral v čínskej histórii úlohu podobnú tej, akú mal Níl v Egypte. Sídlili pri ňom významné civilizácie už v staroveku a na jeho brehoch vznikali mestá, obchodné centrá a kultúrne regióny, ktoré formovali dejiny krajiny. Rieka bola od nepamäti dôležitou dopravnou tepnou, po ktorej sa prepravovalo obilie, čaj, hodváb a ďalšie vzácne komodity.

Jang c’ ťiang inšpiroval mnohých čínskych básnikov, maliarov a filozofov. V tradičnej literatúre sa často objavuje ako symbol sily, vytrvalosti a nekonečného plynutia času. Čínske príslovie hovorí, že „voda rieky vie byť nežná aj dravá, ako život sám“, čo odráža hlboký rešpekt obyvateľov k tejto mohutnej vodnej ceste. Neoddeliteľne sa spája aj s legendami o duchoch rieky, drakoch či starovekých vládcov, ktorí údajne ovládali vody svojimi rituálmi.

Rieka mala aj praktický význam. Jej brehy poskytovali priaznivé podmienky pre pestovanie ryže, ktorá sa stala základom stravy a kultúry Číny. Úrodná pôda, ktorú rieka každoročne obnovovala, umožnila vznik silných dynastií a rozvoj prosperujúcich regiónov. Mnohé historické bitky sa odohrávali práve v jej blízkosti, čo podčiarkuje jej strategický význam.

Inžinierske projekty a moderný rozvoj

V moderných dejinách sa Jang c’ ťiang stal centrom ambicióznych inžinierskych projektov, ktoré výrazne ovplyvnili ekonomiku aj životné prostredie Číny. Najznámejším je projekt Tri rokliny, ktorý zahŕňa výstavbu jednej z najväčších vodných elektrární sveta. Táto obrovská stavba umožňuje regulovať povodňové riziká, vyrábať obrovské množstvo elektrickej energie a zlepšovať lodnú dopravu v regióne.

Elektráreň Tri rokliny je kolos, ktorý zmenil tvár rieky aj celého okolia. Jej rezervoár zatopil desiatky miest a dedín, presídlil milióny ľudí a priniesol nové ekonomické príležitosti. Projekt však vyvolal aj diskusie o dopadoch na životné prostredie, pretože zmenil prirodzený tok rieky a ovplyvnil biotopy mnohých zvierat vrátane niektorých vzácnych druhov.

Okrem elektrárne sa na rieke nachádzajú aj ďalšie dôležité priehrady, kanály a dopravné uzly, ktoré podporujú rozvoj priemyslu a obchodnej dopravy. Rieka dnes slúži ako hlavná linka pre prepravu tovaru medzi vnútrozemím a pobrežím a je súčasťou rozsiahlych obchodných koridorov.

Zaujímavosti a legendy

Jang c’ ťiang je obklopený množstvom legiend. Jedna z najznámejších hovorí o dračom kráľovi, ktorý podľa starých rozprávaní ovládal počasie a bol zodpovedný za povodne aj sucho. Obyvatelia rieky mu prinášali obety, aby získali priazeň a ochranu pred silou vody. Ďalšia legenda tvrdí, že rieka je domovom tajomných tvorov podobných vodným duchom, ktorí sa objavujú počas hmly a chránia vodné cesty pred nešťastím.

Z vedeckého hľadiska je zaujímavá aj prítomnosť vzácnych druhov zvierat, napríklad delfína bajji, ktorý sa považuje za takmer vyhynutý. Rieka je domovom aj obrovských jeseterov a množstva druhov rýb, ktoré inde na svete nenájdeme. Jang c’ ťiang bol vždy považovaný za živú tepnu Číny, ktorá prináša nielen vodu, ale aj kultúrnu identitu, históriu a príbehy staré celé tisícročia.

4. Mississippi – Missouri

Riečny systém Mississippi – Missouri je najdlhším riečnym systémom v Severnej Amerike a jedným z najvýznamnejších vodných tokov na svete. Celková dĺžka sústavy dosahuje približne šesťtisíc dvesto sedemdesiatpäť kilometrov, čo ho radí medzi najdlhšie rieky planéty. Tento rozsiahly systém vzniká spojením dvoch hlavných riek, Mississippi a Missouri, ktoré pretekajú stredom Spojených štátov amerických a spájajú sever s juhom krajiny.

Rieka Mississippi pramení v štáte Minnesota, v pokojnom jazere Itasca. Odtiaľ tečie na juh naprieč desiatimi štátmi, až kým sa nevleje do Mexického zálivu. Missouri, jej najväčší prítok, pramení v Skalnatých vrchoch v štáte Montana. Má prudší tok a divokejší charakter, preto ju miestni obyvatelia kedysi nazývali aj bahnitou riekou, keďže so sebou nesie obrovské množstvo sedimentov. Keď sa tieto dve rieky stretnú pri meste St. Louis, vytvoria jednu z najväčších a najvplyvnejších riečnych ciest na svete.

Povodie Mississippi – Missouri sa rozprestiera na obrovskej ploche a pokrýva vyše tretinu územia Spojených štátov. Zahŕňa nekonečné prérie, úrodné poľnohospodárske oblasti, močiare aj rozsiahle delty. Pri svojom ústí vytvára Mississippi jeden z najväčších riečnych deltových systémov na svete, ktorý sa neustále mení pod vplyvom sedimentov, povodní a prúdenia.

Ekonomická a strategická dôležitosť

Mississippi zohrala kľúčovú úlohu v rozvoji Spojených štátov. Je to prirodzená dopravná tepna, ktorá umožňuje presun tovaru medzi vnútrozemím a pobrežím. Už v devätnástom storočí bola hlavným koridorom pre prepravu bavlny, obilia, dreva a ďalších komodít, čo výrazne prispelo k hospodárskemu rastu celého regiónu. V moderných časoch po nej putujú tony ropy, chemikálií, poľnohospodárskych plodín aj priemyselných výrobkov.

Po celej dĺžke rieky sa vyvinuli významné priemyselné a obchodné centrá, ako Memphis, St. Louis či New Orleans. Práve New Orleans zohráva dôležitú úlohu ako medzinárodný prístav, v ktorom sa stretáva riečna doprava s oceánskym obchodom. Mississippi je okrem toho kľúčová aj pre poľnohospodárstvo. Úrodné pôdy v jej povodí vytvorili podmienky pre rozvoj kukuričných a pšeničných lánov a dodnes patria medzi najproduktívnejšie oblasti v krajine.

Rieka má však aj svoju divokejšiu tvár. V minulosti spôsobovala rozsiahle povodne, z ktorých najznámejšia je katastrofálna povodeň z roku 1927. Tá zasiahla milióny ľudí a viedla k rozsiahlym úpravám riečneho systému, vrátane výstavby hrádzí a regulácií. Aj dnes sú jednotlivé časti rieky starostlivo monitorované, aby sa minimalizovali riziká extrémnych záplav.

Kultúrne dedičstvo

Región Mississippi – Missouri je bohatý na kultúrne tradície, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou americkej identity. Práve v tejto oblasti sa zrodila bluesová hudba, ktorá vznikla z piesní afroamerických komunít pracujúcich na plantážach pozdĺž rieky. Blues sa neskôr rozšírilo a ovplyvnilo ďalšie hudobné žánre, vrátane jazzu, rocku a country.

Rieka Mississippi zohrala aj významnú úlohu v americkej literatúre. Mark Twain, jeden z najznámejších amerických spisovateľov, vyrastal v meste Hannibal pri rieke a inšpiroval sa jej atmosférou pri písaní svojich najznámejších diel, ako Dobrodružstvá Toma Sawyera a Dobrodružstvá Huckleberryho Finna. V jeho románoch rieka predstavuje slobodu, dobrodružstvo a únik pred spoločenskými pravidlami, no aj hranicu medzi svetom detstva a dospelosti.

Okolie rieky má aj bohatú kulinársku tradíciu. Južanské špeciality ako jambalaya, gumbo, kreolská kuchyňa či cajunské recepty sú neodmysliteľne spojené s regiónom Mississippi a jeho mestami. Rieka bola zdrojom rýb a plodov mora, ktoré sa stali základom miestnej gastronómie.

Zaujímavosti a legendy

S riečnym systémom Mississippi – Missouri sa spája množstvo príbehov a legiend. Jednou z najpopulárnejších je legenda o riečnych duchoch, ktorých mali lovci a rybári údajne vidieť počas hmly. Hovorilo sa tiež o gigantických sumcoch žijúcich v hlbokých vodách, takých veľkých, že boli schopné prevrátiť čln. Hoci ide skôr o preháňanie, rieka je domovom skutočne veľkých rýb, napríklad jeseterov, ktoré môžu dorastať do obrovských rozmerov.

Ďalšou zaujímavosťou je, že rieka sa v niektorých oblastiach správa nepredvídateľne a v minulosti zmenila svoje koryto, čím vytvorila stovky jazierok zvaných oxbow lakes. Tie sú dnes dôležitými miestami pre vtáky, ryby aj ďalšie živočíchy.

5. Jenisej – Angará – Selenga

Riečny systém Jenisej je jedným z najväčších a najvýznamnejších vodných systémov v severnej Ázii. Tvorí ho samotný Jenisej spolu s jeho hlavnými prítokmi Angara a Selenga, ktoré spoločne vytvárajú tok dlhý približne päťtisíc päťsto kilometrov. Tento systém preteká predovšetkým územím Ruska, ale jeho korene siahajú až do vysočiny v Mongolsku, kde pramenia niektoré z najdôležitejších prítokov.

Jenisej je jednou z troch obrovských sibírskych riek, ktoré sa vlievajú do Severného ľadového oceánu. Pretína rozsiahle oblasti tajgy, tundry a horských pásiem, čím zásobuje obrovské územia pitnou vodou, rybami a surovinami. Vďaka svojej dĺžke a objemu vody sa často označuje za najväčšiu sibírsku rieku, ktorá zohráva dôležitú úlohu v hydrologickom systéme celej Ázie.

Jeho povodie pokrýva niekoľko miliónov štvorcových kilometrov a zasahuje do oblastí, kde zimy trvajú viac než pol roka. Preto je Jenisej počas dlhých mesiacov pokrytý hrubou vrstvou ľadu, ktorý sa na jar topí a vytvára ohromné riečne masy pretekajúce mohutnou krajinou Sibíri.

Energetický a environmentálny význam

Jenisej má obrovský význam pre ruskú ekonomiku a energetiku. Jeho prítok Angara je jedinou riekou, ktorá odteká z Bajkalského jazera, a práve na nej sú vybudované jedny z najväčších hydroelektrární v krajine. Tieto elektrárne zásobujú energiou značnú časť Sibíri a podporujú rozvoj priemyselných oblastí, ktoré sú inak odľahlé a ťažko dostupné.

Na rieke sa nachádzajú aj ďalšie priehrady, ktoré pomáhajú regulovať prietok, zabraňujú povodniam a vytvárajú dôležité zásobárne vody. Hydroenergetika v povodí Jeniseja je považovaná za strategický zdroj, pretože regióny, cez ktoré rieka preteká, sú bohaté na priemyselné suroviny, ako uhlie, železnú rudu či drevo.

Environmentálne má Jenisej dvojitú tvár. Na jednej strane je zdrojom života pre tisícky druhov rastlín a živočíchov, no zároveň čelí aj ekologickým výzvam. V niektorých úsekoch rieky sa nachádzajú priemyselné mestá, ktoré v minulosti rieku znečisťovali. V posledných desaťročiach sa však situácia postupne zlepšuje a vláda investuje do ochrany biodiverzity a obmedzenia znečistenia.

Okolie Jeniseja patrí medzi najpôsobivejšie oblasti Ruska. Preteká cez husté sibírske lesy, ktoré sú domovom medveďov, vlkov, losov, sobov a množstva menších živočíchov. V tundrových oblastiach sa vyskytujú vzácne druhy vtáctva, ktoré sa tu zdržiavajú počas migrácie. V oblasti Angary a Bajkalu žijú jedinečné druhy rýb, medzi nimi aj omul, ktorý má v regióne kultúrny význam.

Jedným z najzaujímavejších prírodných úkazov je miesto, kde sa Jenisej stretáva s Angarou. Tieto dve rieky majú rozdielnu teplotu, farbu aj štruktúru vody, a preto sa po spojení ešte dlhý čas nemiešajú. Výsledkom je pôsobivý pohľad na dve paralelné riečne farby, ktoré sa pomaly spájajú do jedného toku.

Rieka preteká aj krasovými oblasťami, kde sa nachádzajú jaskyne, strmé útesy a vodopády. Mnohé z nich sú turisticky vyhľadávané, najmä v letných mesiacoch, keď sa Sibír premení na zelenú krajinu plnú slnka.

Zaujímavosti a legendy spojené s Jenisejom

Jenisej je zahalený mnohými príbehmi, ktoré vznikli počas stáročí. Jedna z legiend hovorí o tom, že rieku kedysi strážil duch v podobe obrovského orla. Tento orol údajne ochraňoval ľudí pred povodňami, no keď sa obyvatelia začali správať neúctivo voči prírode, orel odletel a rieka sa stala nevyspytateľnou. Dodnes sa v niektorých sibírskych dedinkách traduje, že rieka dokáže „odmeniť alebo potrestať“ podľa toho, ako sa k nej človek správa.

Ďalší príbeh spomína záhadné svetlá, ktoré sa v noci objavujú nad hladinou rieky. Miestni obyvatelia veria, že ide o duše dávnych lovcov, ktorí sa vracajú na svoje obľúbené miesta. Tento jav môže mať aj vedecké vysvetlenie, pretože v oblastiach s množstvom bažín sa často objavujú tzv. bludičky, no legenda má v regióne svoje pevné miesto.

Zaujímavým faktom je, že Jenisej bol dlhé roky považovaný za ríšu rýb gigantických rozmerov. Niektorí rybári tvrdili, že videli jesetery dlhšie než dva metre, ktoré dokázali potopiť menšiu loď. Hoci je možné, že tieto príbehy sú prehnané, región je skutočne domovom veľkých druhov rýb vrátane sibírskeho lososa.