Najväčšie zemetrasenie v histórií

Predstavte si tichý májový deň v južnom Čile. Mesto Valdivia pulzuje životom, ľudia si vychutnávajú nedeľu, deti sa hrajú na ulici, farmári pracujú na poliach a nikto netuší, že sa pod ich nohami hromadí sila, ktorá čoskoro prepíše dejiny ľudstva. Dňa 22. mája 1960 o 15:11 miestneho času otriaslo Čile zemetrasenie s magnitúdou 9,5. Bolo to najsilnejšie zemetrasenie, aké bolo kedy zaznamenané v histórii moderného merania. Epicentrum sa nachádzalo pri pobreží v regióne Valdivia a seizmické otrasy trvali približne desať minút. Desať minút ničivej sily, ktorá preformovala celú krajinu, zmenila tok riek, prepadla mestá a spustila sériu tsunami, ktoré oboplávali celý Tichý oceán.

Energia, ktorá sa uvoľnila počas zemetrasenia, bola odhadnutá na ekvivalent dvadsiatich tisíc atómových bômb zhodných s tou, čo zasiahla Hirošimu. Takmer okamžite po hlavnom otrasu nasledovalo viac než tridsať dotrasov, z ktorých mnohé mali magnitúdu nad 7,0. Valdivia, ktorá ležala najbližšie k epicentru, sa doslova prepadla o niekoľko metrov. Cesty popraskali, budovy skolabovali, rieky zmenili smer, pôda sa miestami správala ako tekutina. Zem sa roztrhla ako kôra suchého chleba a ľudia v panike utekali z domov, ktoré sa prepadávali do zeme. V niektorých oblastiach sa pôda zmenila na bahno a celé domy sa v nej stratili.

To však nebolo všetko. Hlavné zemetrasenie vytvorilo sériu gigantických tsunami, ktoré sa s hrozivou rýchlosťou začali šíriť naprieč Tichým oceánom. Vlny, ktoré dosahovali výšku až dvadsaťpäť metrov, zničili čilské pobrežné mestá ako Puerto Saavedra či Corral, vymrštili lode do vzdialených vnútrozemských oblastí a spláchli celé štvrte. Vlna tsunami dorazila na Havaj približne o pätnásť hodín neskôr, kde zdevastovala časť mesta Hilo a zabila desiatky ľudí. Japonsko, ktoré je od Čile vzdialené viac ako sedemnásťtisíc kilometrov, zaznamenalo 138 obetí. Tsunami zasiahla aj Filipíny, Nový Zéland, Aljašku a západné pobrežie USA. Málokto si vtedy vedel predstaviť, že otras v Južnej Amerike môže mať taký ničivý dosah aj na opačnej strane sveta.

Celkové odhady hovoria o približne dvoch miliónoch ľudí, ktorí zostali bez domova. Počet obetí sa pohybuje medzi tisíc a šesťtisíc, pričom presné číslo nie je dodnes známe, pretože mnohí zmizli bez stopy. Ekonomické škody boli katastrofálne. Domy, infraštruktúra, cesty, mosty, železnice, prístavy, všetko bolo zničené. Mnohé mestá museli byť neskôr prestavané od základov. Príroda si ukázala svoju absolútnu nadradenosť nad človekom, ale zároveň aj jeho schopnosť prežiť.

Z vedeckého hľadiska išlo o prelomovú udalosť. Zemetrasenie prinieslo nové poznatky o pohybe tektonických platní a bolo prvýkrát celosvetovo spojené s javom zvaným subdukcia. Ide o proces, keď sa jedna platňa podsúva pod druhú. Práve Nazcova platňa sa podsúva pod Juhoamerickú, čím vzniká obrovské napätie, ktoré sa počas zemetrasenia uvoľnilo. Táto udalosť zároveň odštartovala vývoj prvých medzinárodných systémov včasného varovania pred tsunami, ktoré sa dnes považujú za kľúčový prvok pri záchrane životov.

Dnes, viac než šesťdesiat rokov po udalosti, je mesto Valdivia opäť krásne, no jeho ulice si nesú jazvy minulosti. Miestni obyvatelia na zemetrasenie nezabudli. Pamätníky, múzeá, archívne fotografie a rozprávania pamätníkov udržiavajú spomienku na deň, keď sa zem rozhodla zatriasť základmi všetkého, čo ľudia poznali.

Najväčšie zemetrasenie v dejinách nie je len záznamom v učebnici. Je to výstraha. Dôkaz toho, že žijeme na planéte, ktorá je stále živá a v pohybe. Príroda dokáže stvoriť aj zničiť. A my, hoci sme oproti jej sile maličkí, máme schopnosť učiť sa, prispôsobiť sa a prežiť. Toto zemetrasenie zmenilo dejiny, ale aj spôsob, akým sa pozeráme na geológiu, prírodné katastrofy a globálnu pripravenosť. Pripomína nám, že zem pod našimi nohami nie je samozrejmosťou, ale darom, ktorý sa kedykoľvek môže zmeniť.

Môže vás zaujímať ako vzniká zemetrasenie.