Operácia Anthropoid

Operácia Anthropoid patrí medzi najsmelšie a najkomplexnejšie akcie československého odboja počas druhej svetovej vojny. V centre záujmu britského výzvedného velenia (SOE) aj exilovej československej vlády v Londýne stálo jedno meno: Reinhard Heydrich, prezývaný „krvavý hajtman“ Protektorátu Čiech a Moravy. Heydrich sa na jar 1942 stal de facto vládcom Prahy a svojou brutalitou rýchlo potvrdil povesť jedného z najkrutejších nacistických pohlavárov. Zničenie jeho osoby malo priniesť nielen prestížny úspech, ale najmä ochladenie represívneho aparátu, ktorý systematicky prenasledoval židovské obyvateľstvo aj domácich odbojárov.

Historické pozadie

Protektorát Čechy a Morava vznikol po bleskovej okupácii českých krajín nacistickým Nemeckom v marci 1939, keď Hitler zlikvidoval zvyšky československej autonómie a začal využívať tamojšiu priemyselnú infraštruktúru pre vojnové účely. Až do mája 1942 spravoval Protektorát Konstantin von Neurath, pôvodne diplomat, ktorého však čoskoro označili za príliš mierumilovného a pomalého pri zavádzaní tvrdých represívnych opatrení. V snahe urýchliť potláčanie odboja a deportácií židovského obyvateľstva poveril Hitler od mája 1942 vedením Protektorátu Reinharda Heydricha, šéfa SD a jedného z hlavných architektov holokaustu.

Po nástupe do Prahy Heydrich okamžite reorganizoval správu a bezpečnostné zložky, zrušil autonómne úseky českých inštitúcií, zaviedol týždenné razie v továrňach a obytných blokoch, zintenzívnil zber informátorov medzi civilistami a spustil masové deportácie židov. Výsledkom boli stovky zatknutých, mučených a popravovaných pod zámienkou potláčania odboja.

Zároveň v exilovej vláde pod vedením prezidenta Edvarda Beneša v Londýne prebiehali neustále debaty o tom, ako nacistický režim oslabiť. Hoci mali Beneš a jeho ministri diplomatické uznanie Spojencov, praktická podpora domácemu odboju bola zriedkavá. Po nástupe Heydricha však konsenzus smeroval k cieľu odstrániť „železného hajtmana“, považovali to za krok, ktorý by mal morálny i politický dopad omnoho silnejší než izolované sabotáže.

Plánovanie a príprava

Na realizáciu atentátu sa spojili britská Sekcia „C“ SOE a československí dôstojníci v exile, medzi nimi generál František Moravec a plukovník Josef Kratochvíl. Plán spočíval v tom, že dve vysoko kvalifikované výsadkárske družiny preniknú do Protektorátu, spoja sa s domácim odbojom a za priaznivej okolnosti zasiahnu Heydricha.

Parašutisti Jozef Gabčík a Jan Kubiš prešli intenzívnym výcvikom v Stoke Climslande, kde nacvičovali streľbu zo samopalu STEN, vrhanie granátov, orientáciu za nepriateľských podmienok a techniky úniku pred gestapom. Ich misia, kódovo nazvaná „Anthropoid“ (grécky „ľudský“), zostala v maximálnom utajení.

V noci z 28. na 29. decembra 1941 vysadili britské lietadlá Gabčíka s Kubišom pri Nehvizdoch neďaleko Prahy. Hneď od pristátia sa museli spoľahnúť na domácich spolupracovníkov, ktorí im zabezpečili ukrytý príbytok, falošné doklady a prepravu. Zásadnou spojkou bol český dôstojník pod velením Františka Moravca, ktorý koordinoval pohyb po mestských uličkách a poskytol detailné informácie o Heydrichových denných trasách.

Nočná parašutistická zostava Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša do zasneženého lesa pri Prahe.

Priebeh atentátu

Na základe týchto dátumov a trás odbojisti vybrali ako miesto útoku Libeňský most. Ráno 27. mája 1942 vystúpil Gabčík z úkrytu pri moste a namieril na Heydrichovo prechádzajúce auto samopal, ktorý sa však zadrhol. V tom okamihu Kubiš hodil pod vozidlo ručný granát; explózia zranila Heydricha, poškodila mu panvu a vnútorné orgány a vyvolala zmätok v okolí. Útočníci sa medzitým ukryli medzi prechádzajúcimi vozidlami a zmizli.*

Protektor bol evakuovaný do nemocnice v Panenskej Boleslavi, kde 4. júna 1942 skončil. Podľahol komplikáciám po operácii a infekcii.

Represálie a osud výsadkárov

Odpoveď nacistov bola neľútostná. Už v júni 1942 vyhladili obec Lidice. Muži boli popravení, ženy a deti deportované. Podobný osud postihol Ležáky a ďalšie dediny. V Prahe sa konali masové zatýkania, mučenia a popravy.

Gabčík a Kubiš so svojimi spoločníkmi sa po atentáte ukryli v krypte kostola sv. Cyrila a Metoda. Dňa 18. júna 1942 ich však gestapo obkľúčilo; po hodinách prestrelky odbojári radšej spáchali samovraždu, než aby padli do rúk mučiteľov.

Napriek obetiam civilistov sa Operácia Anthropoid stala symbolom odvahy a odhodlania československého odboja. Zosilnila morálku v okupovaných krajinách i medzi exilom a ukázala, že tyraniu možno čeliť organizovaným odporom. V Prahe dnes pripomínajú hrdinstvo Gabčíka a Kubiša pamätníky a každoročné pietne akty, najmä pri kostole sv. Cyrila a Metoda. Ich príbeh varuje i inšpiruje, sloboda a ľudská dôstojnosť stoja za každú obetu.