Stopa diviak

Diviak – stopa, podľa ktorej ho v lese spoľahlivo spoznáte

Stopa diviaka patrí medzi najľahšie rozpoznateľné v našich lesoch. Je výrazná, hlboká a nezameniteľná, pretože diviak je ťažké zviera s mocným telom a krátkymi nohami. Na rozdiel od ostatnej raticovej zveri zanecháva stopy s viditeľnými paraticami takmer vždy – bez ohľadu na to, či kráča, stojí alebo beží.

Ako vyzerá stopa diviaka

Stopu diviaka si len ťažko môžeme pomýliť s inou.
Tvoria ju dve široké, zaoblené ratice, ktoré sú vpredu mierne špicaté, no na rozdiel od jeleňa či srnca nie sú pretiahnuté.
Kratšie nohy a ťažká stavba tela spôsobujú, že diviak zanecháva hlbší odtlačok než iné druhy zveri.

Rozmery sa líšia podľa veľkosti zvieraťa:

• dĺžka stopy: 3 až 9 cm

• šírka stopy: 2 až 7 cm

Okrem hlavných ratíc sú takmer vždy viditeľné aj paratice – malé prídavné ratice umiestnené vyššie na nohe. Tie sa odtláčajú nielen pri behu či na mäkkom teréne, ale aj pri bežnej chôdzi.

Typické znaky stopy diviaka

• Paratice sú odtlačené vždy, na rozdiel od jeleňa, daniela či srnca.

• Stopy sú hlbšie a viac rozovreté.

• Tvar je kratší a okrúhlejší, bez pretiahnutia dopredu.

• Pri pohybe v skupinách môžu byť stopy neprehľadné a rozdupané, pretože diviaky sa často pohybujú čriedne.

• Pri behu sa ratice výrazne rozchádzajú, stopa sa predlžuje a zreteľne vidno všetky štyri ratice.

Kde a ako hľadať stopy diviaka

Diviaky sa pohybujú najmä v hustých lesoch, pri potokoch, močiaroch a na lúkach v blízkosti lesa.
Ich stopy sú často viditeľné:

• v blate, vlhkej pôde alebo snehu,

• pri kalištiach – miestach, kde sa váľajú v bahne,

• na lesných cestách a poľných priesekoch,

• v okolí polí a kukuričných lánov.

Vďaka svojej váhe zanechávajú diviaky aj hlboké ryhy v pôde, kde rýpu rypákom pri hľadaní potravy. Tieto stopy po ryľovaní sú často spoľahlivejším dôkazom ich prítomnosti než samotné odtlačky kopýt.

Rozlíšenie podľa veľkosti

• Mladé diviačatá (lanštiaky): menšie, oválne stopy dlhé 3–5 cm.

• Dospelé diviaky: 6–9 cm dlhé a 5–7 cm široké stopy.

• Staré samce (kňazi): mohutné, hlboké odtlačky s výraznými paraticami, často rozovreté.

Zaujímavosti

• Paratice diviaka sú prispôsobené na mäkký terén – pomáhajú mu pri chôdzi v blate a snehu.

• Stopy môžu naznačiť aj smer pohybu čriedy – predné ratice sú širšie, zadné užšie a dopadajú mierne do stopy predných.

• V zimnom období, keď je sneh mäkký, sa stopy ešte viac rozširujú a môžu pôsobiť výraznejšie, než v skutočnosti sú.

Záver

Diviačia stopa je jedna z najcharakteristickejších v našej prírode.
Krátka, široká, hlboká a s viditeľnými paraticami – to sú znaky, podľa ktorých ju spoľahlivo spozná aj menej skúsený pozorovateľ.
Ak v lese narazíte na takéto odtlačky, buďte opatrní – diviak je silné a opatrné zviera, ktoré sa pohybuje ticho, no zanecháva po sebe jednoznačné stopy svojej prítomnosti.