Stopa vlk

Vlk – stopa, podľa ktorej ho v lese rozpoznáte

Stopa vlka patrí medzi tie, ktoré si aj skúsený pozorovateľ môže ľahko pomýliť so stopou veľkého psa.
Rozdiely však existujú – jemné, ale veľmi dôležité. Vďaka nim dokážeme zistiť, či sa po lese skutočne prechádzal divý vlk, alebo len zatúlaný pes.

Ako vyzerá vlčia stopa

Stopa vlka je pretiahnutá, oválna a symetrická, s dobre viditeľnými pazúrmi.
Typickým znakom je, že stredné prsty sú posunuté viac dopredu než u psa, takže vytvárajú ostrejší, kompaktnejší tvar.

Rozmery stôp sa líšia podľa pohlavia a veľkosti zvieraťa:

• Predná laba: dĺžka 9 – 11 cm, šírka 7 – 9 cm

• Zadná laba: dĺžka 7 – 8 cm, šírka 5 – 7 cm

Predné laby sú väčšie a širšie, pretože nesú väčšiu časť váhy tela, zadné sú o niečo užšie a pretiahnutejšie.

Rozdiel medzi stopou vlka a psa

Rozlíšiť stopu vlka od stopy veľkého psa nie je vždy jednoduché, no existuje niekoľko spoľahlivých znakov:

Vlk sa pohybuje s vysokou efektivitou – jeho stopy tvoria rovnomernú, takmer priamu líniu, pretože si drží presný smer. Pes naopak často mení tempo a smer, takže jeho stopy sú neusporiadanejšie.

Kde a ako hľadať vlčie stopy

Vlčie stopy môžeme nájsť:

• na lesných cestách, poľných a pohraničných cestách,

• v snehu, blate alebo piesčitých úsekoch,

• pri vodných zdrojoch a potokoch,

• v horských dolinách, rúbaniskách a priesmykoch, kadiaľ vlky migrujú.

V zime sú stopy vlkov najviditeľnejšie, pretože sneh presne zachytáva tvar aj dĺžku kroku. Vlčia črieda (svorka) sa pohybuje v rovnej línii – jednotlivé stopy sa prekrývajú, takže na prvý pohľad môže vyzerať, že ide len o jedno zviera.

Správanie vlka pri pohybe

Vlk kráča ticho, plynulo a cieľavedome. Pri chôdzi kladie zadné laby presne do stopy predných, čím šetrí energiu – tento spôsob chôdze sa nazýva register.
Práve vďaka tomu pôsobí jeho stopová dráha úhľadne a presne, zatiaľ čo pes má stopy rozhádzané do strán.

Zaujímavosti o vlčích stopách

• Vlk má dlhšie chodidlá a menšie pazúry ako väčšina psov, čo mu pomáha pri tichom pohybe.

• Vlčie stopy sa často vyskytujú v skupinách po dvoch až piatich kusoch, podľa veľkosti svorky.

• Na snehu sa dá podľa vzdialenosti medzi stopami určiť tempo pohybu – pokojná chôdza, klus alebo beh.

Záver

Vlčia stopa je pretiahnutá, kompaktná a presne usporiadaná – znak dokonalého predátora, ktorý sa pohybuje s istotou a cieľavedomosťou.
Hoci sa na prvý pohľad podobá na stopu veľkého psa, jej tvar a spôsob chôdze prezrádzajú, že patrí kráľovi európskych lesov.
Ak na takúto stopu narazíte, môžete si byť istí, že ste kráčali po ceste, ktorou pred vami prešla jedna z najplachejších, ale aj najúžasnejších šeliem našej prírody.