Stratenská jaskyňa

Slovensko sa pýši neuveriteľnou rozmanitosťou prírodných krás od majestátnych horských štítov a hlbokých dolín až po tiché lúky, čisté rieky a tajomné lesy. Jedným z najvzácnejších prírodných bohatstiev, ktoré sa na území Slovenska nachádzajú, sú jaskyne. Naše územie patrí k najbohatším krasovým oblastiam v strednej Európe, a práve vďaka tomu sa tu nachádza viac ako 7 000 známych jaskýň, z ktorých mnohé majú svetový význam.

Tieto podzemné útvary nie sú len estetickými zázrakmi, ale aj dôležitými svedkami geologickej histórie, prírodnými laboratóriami pre vedcov a útočiskami pre unikátne živočíšne druhy. Kým niektoré jaskyne sú známe širokej verejnosti a patria medzi populárne turistické ciele (ako napríklad Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová jaskyňa či Ochtinská aragonitová jaskyňa), iné ostávajú skryté pred očami turistov a sú určené najmä pre vedecký výskum a ochranu prírody.

Medzi takéto menej známe, no mimoriadne významné jaskyne patrí aj Stratenská jaskyňa. Skrytý podzemný svet v srdci Slovenského raja. Tento unikátny jaskynný systém, tvorený spletitými chodbami, dómami, priepastnými studňami a podzemnými tokmi, je jedným z najväčších na Slovensku. Jeho celková dĺžka presahuje 21 kilometrov, čo ho radí medzi slovenskú krasovú elitu.

Stratenská jaskyňa je výnimočná nielen svojou rozlohou, ale aj vedeckou a ekologickou hodnotou. Vďaka svojej odľahlosti a obmedzenému prístupu zostala do veľkej miery zachovaná v prirodzenom stave, čo z nej robí ideálne miesto na štúdium krasových javov, hydrologických procesov a podzemného života. Je domovom viacerých chránených druhov živočíchov a zároveň zohráva dôležitú úlohu v regulácii vodného režimu v oblasti Slovenského raja.

Tento podzemný labyrint je dôkazom toho, že skutočná krása často leží skrytá pod povrchom a to doslova. Stratenská jaskyňa je pamiatkou, ktorá si napriek svojej neprístupnosti zaslúži pozornosť, úctu a ochranu.

Základné informácie

• Lokalita: Slovenský raj, okres Rožňava
• Dĺžka jaskyne: približne 21,5 kilometra
• Hĺbka: okolo 324 metrov
• Objavenie: oficiálne v roku 1972
• Prístupnosť pre verejnosť: neprístupná (slúži na výskumné a ochranné účely)

Objavenie a výskum

Stratenská jaskyňa patrí medzi unikátne krasové útvary, ktoré boli objavené až v druhej polovici 20. storočia, konkrétne v roku 1972. Na rozdiel od mnohých známych jaskýň, ktoré boli objavené už v 19. alebo začiatkom 20. storočia, Stratenská jaskyňa zostávala dlhý čas skrytá pred zrakom ľudí najmä vďaka svojej odľahlej polohe a neprístupnému terénu Slovenského raja. Objav sa podaril počas geologického a speleologického prieskumu v okolí obce Stratená, kde bol dlhodobo predpokladaný výskyt podzemných dutín.

Za objavom stál tím skúsených speleológov pod vedením Milana Šmácha, ktorý spolu s kolegami z Košíc a Rožňavy prenikol do jaskynných priestorov cez prírodný vchod v svahu neďaleko dediny Stratená. Spočiatku sa predpokladalo, že ide len o menšiu jaskyňu, no už prvé výskumy naznačovali, že ide o omnoho väčší systém s viacerými úrovňami.

Prvé prieskumy a objav rozsahu

Po počiatočnom prieskume nasledovali roky systematického mapovania a speleologického výskumu, počas ktorého sa objavovali ďalšie chodby, sály, priepasti a hydrologické spojenia. Jaskyňa čoskoro preukázala svoj mimoriadny rozsah a zložitosť. Jej priestory sa začali prepájať s ďalšími známymi aj neznámymi jaskyňami v okolí. Tak sa postupne vytváral Stratenský jaskynný systém, jeden z najväčších a najkomplexnejších jaskynných systémov na Slovensku.

Do systému boli začlenené jaskyne ako:

• Psie diery – dlhý, úzky systém s komplikovaným členitým priebehom,
• Čeľadná diera – charakteristická mohutnými dómami a krasovou výzdobou,
• Duča – významná svojimi vodnými tokmi a ekologickou hodnotou.

Tento prepojený systém má dnes známych viac než 21 kilometrov preskúmaných chodieb, a stále sa predpokladá, že jeho skutočná dĺžka môže byť ešte väčšia.

Vedecký význam výskumu

Od objavenia sa Stratenská jaskyňa stala dôležitým centrom krasového výskumu. V rámci speleologických expedícií tu vedci študovali:

• vývoj jaskynných foriem – ako sa tvorili chodby, priepasti a podzemné dutiny,
• hydrologické procesy – prúdenie podzemných vôd a ich vplyv na okolitý ekosystém,
• klimatické podmienky v podzemí – stabilná teplota a vlhkosť,
• biologické zloženie jaskyne – výskyt netopierov, troglobiontných živočíchov a mikroorganizmov.

Vďaka tomu má jaskyňa nielen geologický a geomorfologický význam, ale stala sa aj významným referenčným bodom pre výskum podzemného života a ochranu prírody. Výsledky výskumov boli publikované v domácich i medzinárodných odborných časopisoch a prispeli k lepšiemu pochopeniu krasových procesov v karpatskej oblasti.

Ochrana a monitoring

Vzhľadom na svoj mimoriadny význam bola Stratenská jaskyňa čoskoro po objavení zaradená medzi chránené prírodné územia. Je súčasťou Národného parku Slovenský raj a od roku 2000 patrí medzi národné prírodné pamiatky. Vstup do jaskyne je prísne regulovaný a povolený len pre výskumné účely a špeciálne schválené speleologické výpravy.

V jaskyni prebieha dlhodobý monitoring mikroklímy, hydrologických pomerov a vývoja biotopov. Ochrana tohto podzemného klenotu je nevyhnutná aj z hľadiska udržateľnosti vodného režimu v oblasti, pretože podzemné toky Stratenskej jaskyne priamo ovplyvňujú kvalitu a množstvo vody v okolitých potokoch a riekach.

Geologická a prírodná charakteristika

Stratenská jaskyňa je pozoruhodným príkladom krasového podzemného systému, ktorý vznikol v dôsledku geologických procesov prebiehajúcich milióny rokov. Je vyvinutá v strednotriasových vápencoch (cca 240 miliónov rokov starých), ktoré tvoria základné horninové podložie Slovenského raja. Tieto vápence sú súčasťou tzv. Gutensteinského vápencového súvrstvia, ktoré je výrazne náchylné na krasovatenie.

Proces vzniku jaskyne

Vznik jaskyne sa viaže na dlhodobé pôsobenie chemických a mechanických procesov, najmä na rozpúšťanie vápenca slabo kyslou dažďovou vodou, ktorá sa pri kontakte s oxidom uhličitým z pôdy mení na mierne kyslý roztok (uhličitanová voda). Tento roztok postupne rozpúšťal vápenec a vytváral podzemné dutiny. S narastajúcim objemom vody sa chodby prehlbovali, rozširovali a prepájali, čím vznikol komplexný systém jaskynných priestorov, dómov a priepastí.

Tvary a členenie podzemia

Stratenská jaskyňa sa vyznačuje rozmanitosťou krasových foriem. Nájdeme tu:

• úzke, hadovité chodby, ktoré pripomínajú puklinové systémy,
• vysoké vertikálne studne a priepasti (niektoré hlboké desiatky metrov),
• rozľahlé sály a dómy, ako napríklad tzv. Veľký dóm, ktorého výška dosahuje viac ako 40 metrov,
• mŕtve ramenné chodby, ktoré v minulosti slúžili ako aktívne trasy podzemných tokov.

Steny jaskyne sú miestami pokryté bohatou sintrovou výzdobou: stalaktitmi, stalagmitmi, stalagnátmi, záclonami, sintrovými jazierkami i priesvitnými brčkami. Farba výzdoby sa pohybuje od snehobielej cez žltkastú až po hnedú, v závislosti od prítomnosti rôznych minerálnych prímesí (napr. železa alebo mangánu).

Voda – tichý tvorca jaskyne

Podzemné toky a jazierka zohrávajú kľúčovú úlohu v dynamike celej jaskyne. Voda v jaskyni pochádza predovšetkým z zrážok a topenia snehu, ktoré prenikajú cez pukliny v krasových planinách nad jaskyňou. Tieto vody následne vytvárajú:

• dočasné aj stále podzemné potoky,
• jaskynné jazierka s krištáľovo čistou vodou,
• záplavové úseky, ktoré sa počas dažďov či topenia snehu výrazne menia.

Voda má nielen formotvorný účinok, ale zabezpečuje aj ekologickú stabilitu celého územia. Podzemné toky Stratenskej jaskyne priamo ovplyvňujú vodný režim okolitých dolín a riek, čím prispievajú k celkovej rovnováhe vodného cyklu v Slovenskom raji.

Podzemný život

Napriek úplnej tme a nízkej teplote (5 – 7 °C) je jaskyňa živým ekosystémom. Žije tu niekoľko druhov netopierov, ktoré využívajú jaskyňu na zimovanie aj rozmnožovanie:

• netopier veľkouchý (Plecotus auritus),
• podkovár malý (Rhinolophus hipposideros),
• netopier fúzatý (Myotis mystacinus),
• ako aj netopier vodný a netopier Brandtov.

Tieto živočíchy sú veľmi citlivé na zmeny mikroklímy a preto slúžia ako indikátory ekologického stavu jaskyne.

Okrem netopierov sa v jaskyni vyskytujú aj tzv. troglobiontné organizmy. Jedná sa o živočíchy úplne prispôsobené životu v tme. Ide o drobné bezstavovce (napr. stonožky, pavúkovce, chvostoskoky), ktoré nemajú pigment a sú často slepé. Živia sa organickým materiálom, ktorý sa do jaskyne dostáva zvonku.

Stabilné podmienky

Stratenská jaskyňa má relatívne konštantnú mikroklímu. Stabilnú teplotu, vysokú vlhkosť a takmer úplnú absenciu svetla. Tieto podmienky sú ideálne pre zachovanie sintrovej výzdoby aj biologickej rovnováhy. Práve kvôli svojej ekologickej stabilite je jaskyňa dôležitým objektom dlhodobého ekologického a klimatologického výskumu. 

Zaujímavosti

• Stratenská jaskyňa bola až do roku 2006 najdlhšou jaskyňou na Slovensku. Predbehla ju až Jaskyňa Skalistý potok, ktorá má dĺžku vyše 22 kilometrov.
• Teplota v jaskyni sa celoročne pohybuje okolo 5 až 7 °C.
• Napriek svojej neprístupnosti je jaskyňa veľmi dôležitá aj pre verejnosť – jej podzemné vody prispievajú k hydrologickej stabilite širšieho regiónu.
• Jaskynný systém je prepojený s povrchovými útvarmi Slovenského raja, čo umožňuje výskum prepojenia medzi krasovými dolinami, potokmi a podzemnými priestormi.

Stratenská jaskyňa predstavuje fascinujúci klenot, ktorý sa nachádza hlboko pod povrchom jedného z najmalebnejších národných parkov Slovenska - Slovenského raja. Hoci nie je sprístupnená širokej verejnosti, práve jej nedotknutosť a prirodzenosť z nej robia vzácne miesto s mimoriadnou hodnotou pre súčasnosť aj budúce generácie.

Tento rozsiahly podzemný systém, ukrytý pred zrakmi bežných návštevníkov, je tichým svedkom prírodných procesov, ktoré trvali milióny rokov. Voda, kameň, čas a ticho to sú hlavní „architekti“ priestoru, kde sa formovali chodby, priepasti, dómy a sintrová výzdoba nepredstaviteľnej krásy. Práve v týchto temných hlbinách sa odohráva jeden z najúžasnejších príbehov prírody, ktorý je nenápadný, pomalý, no nesmierne pôsobivý.

Vedecký význam jaskyne je neoceniteľný. Slúži ako laboratórium pre geológov, hydrológov, klimatológov, speleológov aj biológov, ktorí tu môžu skúmať unikátne podmienky a procesy, ktoré nemožno pozorovať nikde inde. Objavy z podzemia prispievajú nielen k lepšiemu pochopeniu vývoja Zeme, ale aj k ochrane biodiverzity a vodných zdrojov, čo sú dnes mimoriadne aktuálne témy.

Napriek tomu, že Stratenská jaskyňa nie je súčasťou bežných turistických trás, je dôležitá aj pre verejnosť. Jej existencia pripomína, že nie všetky poklady musia byť viditeľné. Mnohé z nich sa ukrývajú pod zemou, v tichu a tme, a ich hodnota nie je o nič menšia než hodnota vrcholov hôr či rozkvitnutých dolín. Práve v týchto skrytých svetoch sa ukazuje skutočná sila a zároveň krehkosť prírody.

Stratenská jaskyňa je dôkazom toho, že naše prírodné dedičstvo nie je len minulosťou, ale aj budúcnosťou, ktorú si musíme chrániť. Tieto podzemné svety nás učia pokore – pripomínajú nám, že človek je len hosťom v krajine, ktorú vytvárali sily prírody dávno predtým, než sme sa narodili.

Preto je našou povinnosťou ako návštevníkov, občanov aj ochrancov prírody zachovávať tieto miesta v ich pôvodnej kráse a rovnováhe. Aby aj generácie po nás mohli obdivovať a spoznávať divy Slovenska, aj keď len z diaľky, s rešpektom a úctou.