Stratenská jaskyňa

Aktualizované 20. 8. 2026

Stratenská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie podzemné lokality Slovenska. Nachádza sa na planine Duča v južnej časti Slovenského raja a je súčasťou rozsiahleho krasového systému, ktorý sa vyvíjal milióny rokov. Ukrýva najväčší známy jaskynný priestor na Slovensku, bohatú sintrovú výzdobu, vzácne živočíchy aj významné paleontologické nálezy.

Vchod do jaskyne leží v ľavom svahu krasovej doliny Tiesňavy južne od obce Stratená. Samotná Stratenská jaskyňa nie je sprístupnená verejnosti. Je určená predovšetkým na odborný výskum, dokumentáciu a speleologický prieskum.

Základné údaje o Stratenskej jaskyni

• Poloha: planina Duča, Slovenský raj, Spišsko-gemerský kras
• Dĺžka samotnej Stratenskej jaskyne: 21 532 m
• Dĺžka Systému Stratenskej jaskyne: 26 500 m
• Prevýšenie systému: 210 m
• Objav: noc z 30. novembra na 1. decembra 1972
• Objavitelia: Vladimír Košel a Jaromír Volek
• Prístupnosť: verejnosti neprístupná
• Ochrana: národná prírodná pamiatka a súčasť svetového prírodného dedičstva UNESCO

Objav a desaťročia prieskumu

Stratenskú jaskyňu objavili členovia Speleologického klubu Slovenský raj Vladimír Košel a Jaromír Volek v noci z 30. novembra na 1. decembra 1972. Už prvé roky prieskumu ukázali, že nejde o malú izolovanú jaskyňu, ale o mimoriadne rozsiahly systém chodieb, dómov, priepastí a jazier.

Významným medzníkom bol rok 1994, keď sa podarilo prepojiť Stratenskú jaskyňu s jaskyňou Psie diery. Neskorší prieskum postupne potvrdil aj ďalšie časti systému. Na objavovaní, mapovaní a dokumentácii dlhodobo pracujú najmä jaskyniari zo Spišskej Novej Vsi a Speleologického klubu Slovenský raj.

Prieskum pokračuje aj v súčasnosti. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti z roku 2026 uvádza, že počas predchádzajúceho roka sa dĺžka samotnej Stratenskej jaskyne zvýšila z 20 916 na 21 532 metrov. V jaskyni sa zároveň uskutočnilo 3D skenovanie Rozprávkového dómu, Meandrového dómu, Májovej chodby a Studňového dómu. Moderné merania pomáhajú spresňovať objemy, rozmery a priestorové vzťahy podzemných častí.

Aká dlhá je Stratenská jaskyňa?

Pri údajoch o dĺžke je dôležité rozlišovať medzi samotnou Stratenskou jaskyňou, prepojeným Systémom Stratenskej jaskyne a širším Dobšinsko-stratenským jaskynným systémom.

Podľa údajov Slovenskej speleologickej spoločnosti publikovaných v roku 2026 meria samotná Stratenská jaskyňa 21 532 metrov. Prepojený Systém Stratenskej jaskyne má spolu 26 500 metrov a prevýšenie 210 metrov. Tvoria ho:

• Stratenská jaskyňa – 21 532 m,
• Psie diery – 2 670 m,
• Duča – 1 248 m,
• Rysia jaskyňa – 1 050 m.

Širší Dobšinsko-stratenský jaskynný systém zahŕňa aj Dobšinskú ľadovú jaskyňu s dĺžkou 1 483 metrov a menšie jaskyne Vojenská, Zelená a Sintrová. Jeho celková dĺžka dosahuje podľa rovnakého zdroja 28 100 metrov. Keďže prieskum a revízne merania pokračujú, tieto údaje sa môžu v budúcnosti ďalej meniť.

Ako jaskyňa vznikla

Stratenská jaskyňa je vytvorená v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu. Rozsiahle podzemné priestory vznikali pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch.

Na vytváraní systému sa podieľali dva podzemné vodné toky – paleotok rieky Hnilec a ponorné vody potoka Tiesňavy. Voda postupne rozširovala pukliny a formovala chodby v rozličných výškových úrovniach. Odborníci v systéme rozlišujú päť vývojových úrovní a dva horizonty, ktoré dokumentujú vývoj podzemného krasu od mladších treťohôr až po súčasnosť.

S vývojom Stratenskej jaskyne úzko súvisí aj Dobšinská ľadová jaskyňa. Zrútenie skalných častí prerušilo pôvodné chodby a oddelilo jej priestory od zvyšku systému. Tak vznikli podmienky na zachytávanie studeného vzduchu a dlhodobé udržanie podzemného ľadu. Práve ochrana týchto citlivých klimatických pomerov je jedným z dôvodov, prečo zostáva Stratenská jaskyňa pre verejnosť uzavretá.

Rozprávkový dóm – najväčší jaskynný priestor na Slovensku

Stratenská jaskyňa vyniká mohutnosťou svojich chodieb a dómov. Najznámejší je Rozprávkový dóm s objemom 79 017 m³. Správa slovenských jaskýň ho uvádza ako najväčší známy jaskynný priestor na Slovensku.

Rozmery dómu umožňujú predstaviť si skutočnú mohutnosť systému, no jaskyňa nie je výnimočná iba veľkosťou. Dôležitá je aj rozmanitosť jej výzdoby, sedimentov a zachovaných stôp geologického vývoja.

Sintrová výzdoba a podzemné jazerá

Kalcitovú sintrovú výzdobu tvoria jemné brčká, stalaktity, záclony a rozličné typy stalagmitov. Vyskytujú sa kopovité, kužeľovité, pagodovité aj palicovité tvary, kaskádovité sintre a jazerné útvary. Medzi vzácnejšie formy patria pologuľovité jaskynné perly, aragonitové kryštalické výrastky, kvapľové excentriká a sadrovec.

Najväčším známym jazerom v jaskyni je Stalagmitové jazero s plochou približne 320 m². Vodné plochy, sintrové útvary a rozsiahle dómy spolu vytvárajú podzemnú krajinu s vysokou geologickou a prírodovednou hodnotou.

Netopiere a život v úplnej tme

V Stratenskej jaskyni bolo zaznamenaných 14 druhov netopierov. Medzi dominantné patria netopier obyčajný (Myotis myotis) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).

Jaskyňa je domovom aj pre drobné živočíchy trvalo prispôsobené životu v podzemí. Patria medzi ne troglobiontné chvostoskoky Arrhopalites aggtelekiensis, Deuteraphorura kratochvili a Protaphorura janosik. V podzemných vodách žije slepý jaskynný kôrovec Niphargus tatrensis.

Mimoriadne zaujímavý je roztoč Foveacheles troglodyta, ktorý bol opísaný ako nový druh a považuje sa za endemit Slovenského raja. To znamená, že jeho prirodzený výskyt je viazaný na toto územie.

Nálezisko kostí jaskynného medveďa

Jaskyňa Psie diery, ktorá tvorí južnú časť systému, je významnou paleontologickou lokalitou. Nachádza sa tu najbohatšie známe nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) na Slovensku.

Datovanie kostí určilo ich vek približne na 15 490 až 17 530 rokov. Nálezy poskytujú cenné informácie o živočíchoch, ktoré obývali územie Slovenského raja počas poslednej doby ľadovej.

Ochrana a svetové dedičstvo UNESCO

Stratenská jaskyňa je národnou prírodnou pamiatkou. Jej ochrana sa netýka iba kvapľovej výzdoby, ale aj podzemných vôd, mikroklímy, živočíchov, sedimentov a paleontologických nálezov. Nekontrolovaný vstup by mohol narušiť citlivé prostredie aj klimatické podmienky súvisiace s Dobšinskou ľadovou jaskyňou.

V roku 2000 bola lokalita svetového dedičstva UNESCO Jaskyne Aggtelekského krasu a Slovenského krasu rozšírená o Dobšinskú ľadovú jaskyňu vrátane systému Stratenskej jaskyne. Do svetového prírodného dedičstva tak bola zaradená Dobšinská ľadová jaskyňa spolu so Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery.

Kým Dobšinská ľadová jaskyňa je sprístupnená návštevníkom v určenom období, do Stratenskej jaskyne sa bežne nevstupuje. Jej hodnota spočíva práve v zachovaní prirodzeného podzemného prostredia a v možnosti dlhodobého odborného výskumu.

Zdroje

• Správa slovenských jaskýň – Stratenská jaskyňa
• Slovenská speleologická spoločnosť – Spravodaj SSS 1/2026
• Správa slovenských jaskýň – svetové prírodné dedičstvo Dobšinskej ľadovej jaskyne
• Štátna ochrana prírody SR – 30. výročie zápisu jaskýň do UNESCO
• UNESCO – Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst