Zemetrasenia na Slovensku

Zemetrasenie si väčšina ľudí spája s krajinami, kde sú otrasy veľmi časté a často aj ničivé, napríklad s Japonskom, Talianskom alebo Tureckom. Slovensko si naopak spájame skôr s horami, lesmi a pokojnou prírodou, nie so silným chvením zeme. Mnohí majú preto pocit, že u nás sa zemetrasenia prakticky nevyskytujú a ak áno, tak len veľmi výnimočne. Skutočnosť je o niečo zložitejšia.

Naše územie síce nepatrí medzi najviac ohrozené oblasti sveta, ale ani nie je úplne bez zemetrasení. Zem sa na Slovensku chveje častejšie, než si bežne uvedomujeme. Väčšina otrasov je taká slabá, že ich nezaregistrujeme alebo ich zaznamenajú len citlivé prístroje na seizmologických staniciach. Ľudia niekedy pocítia len jemné zachvenie, slabé kývanie lustra alebo drobné zaštrnganie predmetov v poličke a ani im nenapadne, že práve zažili malé zemetrasenie.

Prečo vznikajú zemetrasenia na Slovensku?

Zemetrasenia na Slovensku nevznikajú náhodou. Sú výsledkom veľmi pomalých, ale neustálych pohybov zemskej kôry. Naše územie leží v oblasti Západných Karpát a Panónskej panvy. To sú časti Európy, kde sa stretávajú a navzájom ovplyvňujú veľké bloky zemskej kôry, takzvané litosférické platne. Predstav si ich ako obrovské kamenné dosky, ktoré sa na planéte Zem pomaly posúvajú, narážajú do seba alebo sa od seba vzďaľujú.

Jednou z platní, ktorá má vplyv aj na naše územie, je Africká platňa. Tá sa veľmi pomaly pohybuje smerom na sever k Európe. Pri tomto pohybe tlačí na Euroázijskú platňu, na ktorej leží aj Slovensko. Tento tlak sa neprenáša len na miesta, kde sa platne priamo stretávajú, ale aj do širšieho okolia. Energia sa tak dostáva až do oblasti Karpát a Panónskej panvy, čiže aj k nám. Z pohľadu človeka sa môže zdať, že sa nič nedeje, ale v hĺbke pod našimi nohami prebieha neustály „boj“ síl, ktorý mení horniny a vytvára v nich napätie.

Zemská kôra nie je jednoliaty hladký kus, skôr pripomína popraskaný materiál poskladaný z mnohých blokov. Tieto praskliny nazývame zlomy. V okolí zlomov je kôra oslabená a práve tam sa často hromadí najviac napätia. Keď je tlak príliš veľký a horniny už ho nedokážu ďalej „znášať“, zlom sa náhle posunie. Dva bloky hornín sa voči sebe rýchlo pohnú, niekedy len o pár centimetrov, niekedy o trochu viac. Tento náhly pohyb uvoľní nahromadenú energiu, ktorá sa šíri v podobe seizmických vĺn.

Seizmické vlny sa šíria horninami podobne, ako sa vo vode šíria kruhy po hodení kameňa. Čím bližšie je človek k miestu, kde k posunu hornín došlo, tým silnejšie otrasy môže pocítiť. Na povrchu sa to prejaví chvením zeme, kývaním budov, štrnganím skla alebo inými pohybmi predmetov. Hoci je miesto vzniku zemetrasenia zvyčajne hlboko pod zemou, účinky sa môžu prejaviť na pomerne veľkom území.

Takto vznikajú aj zemetrasenia na Slovensku. Nejde o nič výnimočné, ale o prirodzenú súčasť geologického vývoja našej krajiny. Niektoré otrasy sú také slabé, že ich nezachytia ani ľudia, iba citlivé prístroje v seizmologických staniciach. Iné sú o niečo silnejšie a ľudia ich už vnímajú ako mierne chvenie. Len zriedkavo sa stane, že dôjde k takému silnému zemetraseniu, ktoré spôsobí škody na budovách. Princíp je však vždy ten istý, uvoľnenie napätia v horninách pozdĺž zlomov pod naším územím.

Kde sa na Slovensku zemetrasenia vyskytujú najčastejšie

Keď sa pozrieme na historické záznamy a merania seizmológov, zistíme, že zemetrasenia na našom území nie sú až takou raritou, ako by sa mohlo zdať. Odborníci hovoria o viac než osemsto zemetraseniach s pozorovateľnými účinkami, ktoré sú zdokumentované už od začiatku jedenásteho storočia. Len v dvadsiatom storočí ich bolo zaznamenaných viac ako tristo. Väčšina z nich síce nebola silná, ale ukazuje to, že zem pod Slovenskom sa pravidelne hýbe a mení.

Nie všetky časti krajiny sú však rovnako aktívne. Jednou z najvýraznejších oblastí je juhozápad Slovenska, najmä okolie Komárna. Práve tam sa v minulosti odohralo jedno z najsilnejších zemetrasení v širšom regióne, ktoré spôsobilo vážne škody na budovách a poriadne vystrašilo obyvateľov. Rovinatá krajina pri Dunaji tak nie je z geologického hľadiska až taká pokojná, ako na prvý pohľad pôsobí. Pod povrchom sa nachádzajú zlomy a napäté bloky hornín, ktoré sa občas náhle pohnú.

Ďalším známym regiónom je oblasť Malých Karpát, najmä okolie obce Dobrá Voda. Táto časť Slovenska je medzi seizmológmi dobre známa, pretože sa tam v minulosti opakovane objavili citeľné otrasy. Kopcovitý terén, husté lesy a pokojné dediny vôbec nenaznačujú, že práve tu sa nachádzajú aktívne tektonické zlomy. Napriek tomu sa práve v tejto oblasti zem občas ozve a pripomenie, že karpatské pohorie stále žije vlastným geologickým životom.

Ďalšou dôležitou oblasťou je severozápad Slovenska, najmä okolie Žiliny a Považia. V tejto časti krajiny sa v minulosti vyskytlo niekoľko silnejších zemetrasení, ktoré poškodili domy a kostoly. Dnes tu žije veľa ľudí, prechádzajú tadiaľ dôležité dopravné trasy a nachádza sa tu množstvo priemyselných podnikov, preto je sledovanie seizmickej aktivity v tomto regióne veľmi dôležité.

Stredné Slovensko, napríklad Banská Bystrica a jej širšie okolie, patrí tiež medzi oblasti, kde sa menšie zemetrasenia vyskytujú častejšie. Väčšinou ide o otrasy, ktoré ľudia len slabo pocítia alebo si ich ani nevšimnú, no prístroje ich spoľahlivo zaznamenajú. Oblasť stredného Slovenska je geologicky pestrá, nachádzajú sa tu staré sopečné pohoria, zlomové línie aj ložiská nerastných surovín, a práve táto pestrosť sa odráža aj v seizmickej aktivite.

Moderná sieť seizmologických staníc, ktoré sú rozmiestnené po celom Slovensku, ukazuje, že menšie zemetrasenia sa môžu objaviť takmer kdekoľvek. V mnohých prípadoch majú takú malú magnitúdu, že ich zachytia len citlivé senzory a ľudia o nich vôbec nevedia. Znamená to, že síce existujú oblasti, kde je výskyt zemetrasení častejší, ale žiadny región Slovenska nemožno označiť za úplne „bezotrasový“. Zem sa pod nami hýbe všade, len niekde o niečo výraznejšie a častejšie.

Najznámejšie zemetrasenia na Slovensku a v blízkom okolí

Keď sa povie zemetrasenie na Slovensku, väčšina ľudí si nevie predstaviť konkrétny príklad. Pritom história nášho územia ukrýva niekoľko veľmi výrazných udalostí, pri ktorých sa zem triasla tak silno, že menila tvár miest a zasahovala do života tisícov ľudí. Niektoré z týchto zemetrasení sa zapísali do kroník, iné si pamätajú staršie generácie z rozprávania svojich predkov.

Komárno 1763 – najničivejšie známe zemetrasenie v našom regióne

Za najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie v širšom okolí Slovenska sa považuje udalosť, ktorá zasiahla Komárno dvadsiateho ôsmeho júna 1763. Ráno toho dňa ešte nič nenasvedčovalo tomu, že mesto čaká katastrofa. Ľudia žili bežný život, pracovali na poliach, v remeselných dielňach alebo pri rieke. Potom však prišiel náhly otras, ktorý trval len krátku chvíľu, ale jeho následky boli obrovské.

Odhady hovoria o magnitúde približne šesť celých tri až šesť celých päť. V praxi to znamenalo, že vtedajšie Komárno bolo takmer zrovnané so zemou. Poškodených bolo približne deväťdesiat percent budov, mnohé sa úplne zrútili alebo ostali v takom stave, že sa v nich nedalo bývať. Ľudia utekali z domov, na uliciach panoval chaos a strach. Zemetrasenie si vyžiadalo desiatky obetí na životoch a množstvo zranených.

Treba si uvedomiť, že v tom čase neexistovali moderné stavebné normy ani pevné železobetónové konštrukcie. Domy boli z tehál alebo kameňa a pri silných otrasoch sa veľmi ľahko zrútili. Komárno 1763 sa preto dodnes spomína ako jedno z najničivejších zemetrasení v celej Panónskej panve za posledné tisícročie. O tejto udalosti sa zachovali podrobné opisy v kronikách a historických dokumentoch, takže dnes si vieme pomerne presne predstaviť, čo sa v ten deň odohralo.

Dobrá Voda 1906

O vyše sto päťdesiat rokov neskôr sa Slovensko otriaslo znova, tentoraz v oblasti Malých Karpát. Deväťteho januára 1906 zasiahlo zemetrasenie okolie obce Dobrá Voda. Išlo o región tichých dedín, lesov a kopcov, a práve tam sa v hlbinách zemskej kôry náhle uvoľnilo napätie.

Otrasy boli také silné, že ľudia vybiehali z domov a báli sa vrátiť späť. Poškodené boli viaceré budovy, popraskali múry, na niektorých domoch sa zrútili komíny a uvoľnili strechy. Zemetrasenie nezasiahlo len úzke okolie obce. Podľa dobových záznamov ho cítili obyvatelia na veľkej časti dnešného Slovenska. V čase, keď ešte neexistovali moderné prístroje, boli práve svedectvá ľudí hlavným zdrojom informácií o tom, ako silno a ako ďaleko sa otrasy prejavili.

Dobrá Voda sa odvtedy často spomína v súvislosti so zemetraseniami u nás. Oblasť Malých Karpát sa ukázala ako seizmicky živý región, kde sa napätie v horninách občas prejaví v podobe citeľného chvenia.

Žilina 1858

Ďalším významným zemetrasením, ktoré ovplyvnilo dejiny nášho územia, je udalosť zo Žiliny z januára 1858. Podľa odhadov malo toto zemetrasenie magnitúdu približne päť celých jedna. Na papieri to možno nevyzerá tak hrozivo ako Komárno, ale škody boli aj tak výrazné.

Žilina bola v tom období dôležitým mestom na severozápade Uhorska. Keď prišli otrasy, budovy sa začali kývať, múry praskať a mnohé domy boli tak poškodené, že sa v nich nedalo ďalej bezpečne bývať. Hovorí sa, že prakticky všetky domy v meste utrpeli nejakú škodu a veľká časť z nich ostala dočasne neobývateľná.

Toto zemetrasenie je dôležité aj z vedeckého hľadiska. Práve pri ňom sa po prvýkrát systematicky zbierali informácie o účinkoch zemetrasenia pomocou dotazníkov. Úrady a odborníci posielali otázky ľuďom z rôznych obcí, pýtali sa, čo cítili, aké škody vznikli, ako dlho otrasy trvali. Bol to začiatok modernejšieho prístupu k štúdiu zemetrasení na našom území. Vďaka tomu dnes vieme o tejto udalosti oveľa viac, než keby sa spoliehalo len na náhodné zápisky v kronikách.

Novšie udalosti v dvadsiatom prvom storočí

Hoci sa môže zdať, že silné zemetrasenia patria len do dávnej minulosti, ani dvadsiate prvé storočie nie je úplne pokojné. Seizmológovia pravidelne informujú o tom, že aj v posledných rokoch sa na Slovensku a v jeho blízkom okolí objavujú citeľné otrasy.

Jedným z príkladov je zemetrasenie v oblasti Banskej Bystrice v roku 2022. Nebolo natoľko silné, aby spôsobilo veľké škody, ale ľudia v mnohých častiach mesta aj okolia cítili chvenie budov, niektorým sa pohli predmety na poličkách a zazvonili sklenené dvierka na skrinkách. Na sociálnych sieťach sa objavili desiatky správ typu „cítili ste to aj vy?“ a mnohí obyvatelia si až vtedy uvedomili, že zemetrasenia sú aj u nás reálnou vecou, nie len javom z televíznych novín zo zahraničia.

Veľkú pozornosť vzbudilo aj zemetrasenie na východnom Slovensku v októbri 2023. Otras mal magnitúdu približne päť a bol cítiť na pomerne veľkom území, dokonca aj v niektorých regiónoch susednej Ukrajiny. Ľudia opisovali, že sa im zatriasli lustre, pohli skrinky a v niektorých budovách spadli drobné predmety. Odborníci označili túto udalosť za jedno z najsilnejších zemetrasení za posledné desaťročia na našom území.

Takéto udalosti sú stále našťastie skôr výnimočné, ale pripomínajú, že geologické procesy pod Slovenskom pokračujú a zemská kôra sa aj dnes správa dynamicky.

Menšie otrasy, ktoré cíti len technika

Okrem veľkých a stredne silných zemetrasení existuje ešte celá skupina veľmi slabých otrasov, ktoré bežný človek vôbec nezaregistruje. Moderné vedecké portály a siete seizmických staníc, ktoré sledujú zemetrasenia v reálnom čase, ukazujú, že v okolí Slovenska sa takmer každý rok vyskytujú desiatky takýchto malých udalostí. Často majú magnitúdu menšiu ako tri, čo znamená, že ich zaznamenajú len citlivé prístroje.

Na mapách seizmickej aktivity potom vidíme množstvo drobných bodiek, ktoré by sa dali prirovnať k tichým „ťuknutiam“ v zemskej kôre. Pre bežný život nemajú význam, nespôsobujú škody, ale pre vedcov sú mimoriadne dôležité. Pomáhajú im lepšie pochopiť, kde sa napätie v horninách hromadí, ktoré oblasti sú dlhodobo aktívnejšie a aké procesy prebiehajú v hĺbkach pod naším územím.

Vďaka kombinácii historických záznamov, sprievodných príbehov ľudí a moderných meraní si dnes vieme urobiť pomerne dobrý obraz o tom, kde a kedy sa zem na Slovensku triasla a triasť môže aj v budúcnosti.

Budúce zemetrasenia. Máme sa báť?

Odborníci sa zhodujú, že zemetrasenia na Slovensku úplne nevymiznú. V útrobách Západných Karpát stále prebiehajú pomalé geologické procesy a zemská kôra sa aj dnes neustále, hoci veľmi nenápadne, hýbe. Nikto nedokáže presne povedať, kedy a kde sa objaví ďalšie silnejšie zemetrasenie. História nám však jasne ukazuje, že takéto udalosti už na našom území boli, a preto s nimi musíme pri plánovaní a výstavbe do budúcnosti rátať.

Zároveň však existuje aj druhá, optimistickejšia strana. Dnes máme hustú sieť seizmologických staníc, ktoré zaznamenajú aj slabé otrasy, lepšie stavebné predpisy a aj verejnosť je informovanejšia než kedysi. To všetko pomáha znižovať riziko veľkých škôd aj počet obetí pri prípadných silnejších zemetraseniach. Slovensko síce nepatrí medzi krajiny, kde sú zemetrasenia na dennom poriadku, no úplne sa im nevyhne. Sú prirodzenou súčasťou našej krajiny, podobne ako hory, rieky či jazerá, a rozumná miera rešpektu a pripravenosti je lepšia než zbytočný strach.