Kde ísť na huby a čo si zobrať so sebou?

Hubárska sezóna je magické obdobie, keď les ožíva vôňou húb a šuchotom krokov zvedavých hubárov. Vzduch je svieži, nasiaknutý vlhkosťou a vôňou ihličia, lístia a hliny. Po teplom letnom daždi sa zrazu objavia drobné hlavičky húb, ktoré sa vynárajú zo zeme ako poklady ukryté medzi machom a lístím.

V našich končinách trvá hubárska sezóna zvyčajne od júna do októbra, no pri priaznivých podmienkach sa môže natiahnuť aj do novembra. Letné mesiace prinášajú obľúbené druhy ako dubáky, masliaky, suchohríby či kuriatka. S príchodom jesene sa paleta druhov mení, objavujú sa bedle, podpňovky, strapačky, hlivy a dokonca aj niektoré zimné druhy, ktoré odolávajú chladu.

Pre skúsenejších nadšencov je neskorá jeseň ešte zaujímavejšia. Lesy sú tiché, bez davov, zem je pokrytá farebným kobercom spadnutého lístia a vzduch je nabitý pokojom. Objaviť huby v tomto čase je vzácne, no o to vzrušujúcejšie. Hliva ustricová, čírovky a iné odolné druhy sa stávajú cieľom tých, ktorí sa nezľaknú sychravého počasia.

Takáto hubárska výprava je výnimočným zážitkom, ktorý nie je len o zbere húb, ale aj o spojení s prírodou, spomalení, oddychu a objavovaní. Les nám v tomto období dáva možnosť stíšiť sa, vypočuť si samého seba a precítiť krásu jednoduchých momentov, šuchot lístia pod nohami, kvapky rosy na pavučinách či slnko presvitajúce cez konáre.

Príprava na hubársku výpravu

Pred odchodom do lesa je dôležité dôkladne sa pripraviť a to nielen kvôli pohodliu, ale aj z hľadiska bezpečnosti a ochrany prírody. Vrstvené oblečenie, ktoré vás ochráni pred ranným chladom aj popoludňajším teplom, je základ. Nezabudnite na nepremokavú bundu alebo pláštenku, keďže počasie v lese sa môže rýchlo zmeniť. Pevná, vodeodolná obuv vám uľahčí pohyb v teréne a ochráni vás pred vlhkosťou či pošmyknutím.

Do batohu si zbaľte náhradné ponožky, ľahkú mikinu alebo sveter, niečo malé na zahryznutie (napríklad energetickú tyčinku alebo oriešky) a dostatok tekutín, ideálne vodu alebo nesladený čaj v termoske. Mapa alebo mobilné zariadenie s GPS funkciou vám pomôže nestratiť sa, najmä ak idete do menej známej lokality.

Z praktického vybavenia by nemal chýbať hubársky nožík so štetcom na čistenie húb, prútený košík (nie plastové vrecko, v ktorom sa huby rýchlo kazia) a prípadne malé nožnice. V oblastiach s výskytom divokej zveri zvážte aj sprej proti medveďom. Hodí sa aj vreckové zrkadielko, píšťalka alebo čelovka – pre prípad, že by ste sa zdržali do šera.

Nezabudnite ani na znalosti. Pred výpravou si preštudujte aspoň základné rozdiely medzi jedlými a jedovatými hubami. Existuje množstvo aplikácií a kníh, ktoré vám pomôžu rozpoznať jednotlivé druhy. Ak si nie ste istí, hubu radšej nechajte v lese.

No najdôležitejšou výbavou je úcta k prírode, k lesu a k hubárskej etikete. Zbierajme len huby, ktoré bezpečne poznáme, a len v takom množstve, aké skutočne využijeme.

Kde hľadať huby?

Huby najčastejšie rastú v blízkosti stromov a obľubujú najmä buky, duby, javory, brezy a smreky. Všímajte si aj miesta pokryté machom, trávou, opadaným lístím alebo zhnitou kôrou. Tieto mikroprostredia udržiavajú vlhkosť, ktorú huby potrebujú na rast.

Niektoré druhy húb preferujú presvetlené čistinky, iné sa ukrývajú hlbšie v lese pod stromami. Napríklad dubáky často nájdete na rozhraní lesa a lúk, zatiaľ čo hlivy sa objavujú na pňoch a kmeňoch mŕtvych stromov. Kuriatka zas radi rastú v ihličnatých lesoch, najmä po daždivých dňoch.

Vhodné je vracať sa do lokalít, kde ste už v minulosti mali úspech. Ak huby rástli na určitom mieste raz, s veľkou pravdepodobnosťou sa tam objavia znova. Sledujte aj známky prítomnosti iných hubárov, ako sú prázdne stonky, odtlačky v zemi či porezané plodnice môžu znamenať, že ste na správnej stope.

Ak si nie ste istí, radšej hubu nechajte v lese. Otrava z jedovatých húb môže mať vážne následky. Najlepšie je chodiť na huby so skúseným hubárom, prípadne využívať kvalitné mykologické príručky alebo overené mobilné aplikácie s fotografiami a popismi.

Pamätajte, že nie všetko, čo vyzerá ako známa huba, ňou naozaj je. V prírode existuje mnoho nebezpečných dvojníkov.

Najlepšie hubárske lokality na Slovensku

Orava - patrí medzi najbohatšie hubárske oblasti. Lesy v okolí Zázrivej, Oravskej Lesnej, Hruštína či Párnice sú plné dubákov, masliakov aj suchohríbov. Vlhké podnebie a rozmanité lesy vytvárajú ideálne podmienky pre rast húb počas celej sezóny.

Liptov – oblasť okolo Liptovského Mikuláša, Demänovskej doliny, Ružomberka a Liptovskej Osady je hubármi mimoriadne obľúbená. V ihličnatých lesoch pod Tatrami sa darí dubákom, kozákom aj kuriatkam.

Kysuce – lesy okolo Turzovky, Oščadnice či Klokočova sú známe veľkým výskytom hríbov a bedlí. Po dažďoch tu huby rastú doslova „ako po daždi".

Štiavnické vrchy – rozsiahle lesy v okolí Banskej Štiavnice, Hodruše-Hámrov a Sklených Teplíc sú rajom pre hubárov z celého stredného Slovenska. Darí sa tu hlavne dubákom, plávkam a muchotrávkam cisárskym.

Poľana a Zvolenská kotlina – zmiešané lesy okolo Hriňovej, Detvy a Vígľaša sú bohaté na hríby aj kuriatka. Poľana je vďaka nadmorskej výške a vlhkému vzduchu výborným miestom aj počas neskorej jesene.

Tatry a Spiš – v okolí Štrbského Plesa, Popradu a Spišskej Belej rastú huby v hojnom množstve. Najmä smrekové lesy ponúkajú kuriatka, kozáky a suchohríby. V nižších polohách pri Kežmarku či Levoči možno naraziť aj na bedle a podpňovky.

Záhorie – borovicové lesy medzi Malackami, Plaveckým Mikulášom a Rohožníkom patria medzi klasické miesta pre masliaky, bedle a pečiarky. Vďaka piesočnatému podložiu sa tu darí aj rýdzikom.

Malé Karpaty – dostupné a obľúbené miesto pre Bratislavčanov. Lesy medzi Modrou, Pezinkom, Pernekom či Lozornom ponúkajú dubáky, suchohríby aj plávky. Ranná prechádzka po daždi tu zaručí úspešný úlovok.

Vihorlatské vrchy – východné Slovensko má svoje hubárske poklady v okolí Morského oka, Remetských Hámrov a Sniny. Tieto vlhké a husté bukové lesy sú plné rôznych druhov húb, od kuriatok až po hlivy.

Slovenský raj a Volovské vrchy – huby tu nájdete takmer všade od Hnilca po Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Najmä po daždivých dňoch je les doslova plný hríbov a plávok.

Po návrate domov

Plný košík húb je krásna odmena, no práca s nimi sa len začína. Hneď po príchode domov ich rozložte na stôl alebo čistú utierku a dôkladne prezrite. Skontrolujte, či medzi nimi nie sú červivé, nahnité alebo neznáme druhy. Huby, ktoré vzbudzujú pochybnosti, radšej vyhoďte.

Očistite ich od zvyškov pôdy, machu a hmyzu. Ak neviete ako očistiť huby pozrite si rôzne návody. Môžete použiť štetec, jemnú kefku alebo vlhkú handričku. Niektoré huby sa odporúča rýchlo opláchnuť pod tečúcou vodou, ale nikdy ich nenamáčajte, nasiaknu vodou a stratia chuť.

Po očistení huby nakrájajte na menšie kúsky. V tejto fáze sa rozhodnite, čo s nimi ďalej časť môžete použiť čerstvú na varenie, zvyšok uskladniť na neskôr.

Huby sa dajú konzervovať viacerými spôsobmi:

• Sušenie – rozložte ich v tenkej vrstve na papier alebo sito a nechajte ich schnúť na vzduchu, ideálne na teplom a suchom mieste alebo v sušičke.
• Mrazenie – pred zmrazením ich krátko poduste na sucho alebo blanšírujte, aby si zachovali chuť a konzistenciu.
• Sterilizovanie – niektoré druhy sa dajú naložiť do slaného alebo kyslého nálevu a sterilizovať v zaváracích pohároch.

Huby sú najchutnejšie, keď sú čerstvé, preto ich spracujte čo najskôr po návrate z lesa.

Ako huby využiť v kuchyni?

Huby sú výnimočným kulinárskym zážitkom. Ich chuť je bohatá, zemitá a výborne dopĺňa množstvo jedál. Môžete ich pridať do polievok, omáčok, rizota, cestovín či len tak opiecť na masle s cesnakom. Skvele sa hodia do slaných koláčov, nátierok, ragú alebo ako súčasť hubového soté. Niektoré druhy, ako napríklad bedle alebo suchohríby, môžete obaliť a vysmážať ako rezne. Sušené huby zasa výborne ochutia vývary a omáčky stačí ich pred použitím namočiť do horúcej vody.

Okrem chuti ponúkajú huby aj nutričné výhody. Sú zdrojom vitamínov skupiny B, minerálov ako vápnik, železo a selén. Zároveň obsahujú vlákninu, ktorá podporuje trávenie., ktorá podporuje trávenie. Sú nízkokalorické a takmer bez tuku, čo ich robí ideálnou súčasťou ľahších jedál.

Napríklad hliva ustricová je známa svojimi výživovými hodnotami a priaznivým účinkom na cholesterol. Reishi (lesklokôrovka obyčajná), ktorú využíva najmä tradičná ázijská medicína, má protizápalové a imunostimulačné účinky. Aj obyčajné šampiňóny, ak sú čerstvé a kvalitné, môžu byť výborným doplnkom každodenného jedálnička.

Huby sú univerzálne a ich využitie závisí len od vašej fantázie. Skúste si pripraviť napríklad krémovú hubovú polievku s tymianom, rizoto s hríbmi a parmezánom alebo domáce pirohy plnené dusenými hubami.

Hubárska sezóna nám každoročne pripomína, že aj bežná prechádzka po lese môže byť dobrodružstvom. Stačí otvoriť oči, spomaliť krok a veriť, že príroda nám opäť niečo daruje. Možno chutný dubák, možno len pokoj v duši, no oboje stojí za to.